V strednej a vo východnej Európe sú príliš nízke mzdy, sociálne je to neudržateľné, hovorí francúzsky ekonóm THOMAS PIKETTY v rozhovore pre české Hospodářské noviny, poľský Dziennik Gazeta Prawna a denník SME.
Jeden z najvplyvnejších ekonómov súčasnosti vysvetľuje, prečo vidí cestu z krízy po pandémii covidu-19 v silnejšej úlohe štátov, prečo sa Európska únia mala vzdať jednomyseľného rozhodovania a či ešte záleží na neustále rastúcich dlhoch štátu.
Zareagovali európske krajiny na pandémiu z hľadiska jej vplyvu na ekonomiku správne? Hovorím o opatreniach, ako podpora nútene zatvorených firiem alebo ľudí, ktorí prišli o príjmy.
Urobili sme veľa, ale mohli sme urobiť viac. A lepšie. Podpora ľuďom, ktorých pandémia pripravila o príjmy, má veľa medzier. Napríklad tí, ktorí pracovali na plný úväzok, sú na tom oveľa lepšie než ľudia pracujúci na dohodu alebo samostatne zárobkovo činní.
Štát teraz hrá v ekonomike oveľa väčšiu úlohu než predtým. Myslíte si, že to tak zostane aj po pandémii?
Krastev: Populisti budú po Trumpovej prehre nacionalistickejší Čítajte Z dlhodobého pohľadu by to bolo dobre, ale ťažko povedať, či sa to stane. Úloha štátu v ekonomike, samozrejme, v minulosti postupne rástla. Pred prvou svetovou vojnou tvorili daňové výnosy menej než desatinu hrubého domáceho produktu, dnes je to väčšinou medzi 40 a 50 percentami. Táto úroveň zostáva už dosť dlho rovnaká.
Prečo by mala ďalej rásť?
Pandémia ukázala, že potrebujeme zvýšiť verejné výdavky do zdravotníctva. Mnohé krajiny, napríklad Francúzsko, Británia, Taliansko, ale aj Nemecko si uvedomili, že napríklad nemajú dostatok lôžok v nemocniciach. Môže teda dôjsť k zvýšeniu investícií do zdravotníctva, tiež aj z hľadiska výšky platov ľudí, ktorí v ňom pracujú. To isté sa týka školstva.
Zásadné je, aby sme viac investovali do zdravotníctva a školstva, a to preto, že tieto sektory budú v budúcnosti oveľa dôležitejšie než priemyselná výroba. V zdravotníctve a školstve väčšinou už teraz pracuje viac ľudí než v automobilovom priemysle, ale na konci 21. storočia bude tento rozdiel oveľa väčší. Je zrejmé, že obchodný model založený na tom, že všetky zisky majú ísť akcionárom, v zdravotníctve a v školstve veľmi dobre nefunguje.
A ten štátny model azda automaticky znamená väčšiu kvalitu?
