MINSK. Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vyzvala Spojené štáty, aby prijatím ďalších sankcií vyvinuli maximálny tlak na režim bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a prinútili ho tak odpovedať na výzvy opozície nadviazať s ňou dialóg. Informovala o tom vo štvrtok stanica Slobodná Európa.
Cichanovská sa takto vyjadrila vo videoprenose, prostredníctvom ktorého vystúpila v stredu vo Výbore pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov, dolnej komory amerického Kongresu.
Uviedla, že ďalšie sankcie USA by sa mali zamerať na bieloruských sudcov, štátne podniky, predstaviteľov bezpečnostných síl, oligarchov či predstaviteľov rezortov školstva a športu, ktorých nazvala Lukašenkovými "peňaženkami" poskytujúcimi oporu jeho režimu. Dodala, že medzi menovaných patria aj ropné a plynárenské podniky.
Bielorusi potrebujú pomoc
Cichanovská bola do Kongresu pozvaná, aby hovorila o prodemokratickom hnutí v Bielorusku, a obzvlášť o úlohe, ktorú v ňom zohrávajú ženy.
V tejto súvislosti hovorila o viacerých "odvážnych bieloruských ženách", ktoré sa vzopreli režimu, pričom na protestoch niekedy stáli pred mužmi, aby ich chránili pred bezpečnostnými silami. Členovia snemovného výboru vyzdvihli odvahu Cichanovskej i ďalších bieloruských žien.
Za účasť na protestoch proti Lukašenkovi usvedčili už vyše 400 ľudí Čítajte Hromadné protesty vypukli v Bielorusku bezprostredne po ohlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb z vlaňajšieho augusta. Podľa nich zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent odovzdaných hlasov, zatiaľ čo jeho rivalka Cichanovská dostala len desať percent.
Bieloruská opozícia označila voľby za zmanipulované, pričom ako ich právoplatnú víťazku vníma práve Cichanovskú. Demonštranti následne požadovali nové voľby, prepustenie ľudí zadržaných na protestoch, ako aj dialóg s vládou. Bezpečnostné sily sa však namiesto toho snažili ich protesty tvrdo potlačiť, často aj brutálnymi zákrokmi voči demonštrantom.
"Lukašenko má stále prostriedky, ako sa udržať pri moci... USA by teda mali trvať na zastavení násilia, prepustení politických väzňov, obnovení právneho štátu a začatí skutočného dialógu medzi legitímnymi bieloruskými predstaviteľmi a režimom," povedala Cichanovská vo videoprenose vysielanom z Litvy, kam sa uchýlila po sporných prezidentských voľbách.
Bielorusi, trpiaci vo svojej vlasti či priamo vo väzení, podľa nej pomoc Spojených štátov potrebujú.
Sankciám sa dá aj vyhnúť
Podľa Cichanovskej bolo v Bielorusku v súvislosti s protestmi zadržaných približne 32 000 ľudí, pričom tamojšie úrady začali trestné stíhanie v zhruba 2500 prípadoch.
Bieloruskému aktivistovi Cichanovskému hrozí 15 rokov väzenia Čítajte Mimovládne organizácie podľa jej slov zároveň zdokumentovali asi 1000 prípadov mučenia a tvrdia tiež, že v Bielorusku je aktuálne politickými väzňami približne 290 ľudí. Dodala, že osem demonštrantov bolo zabitých a že za násilie na protestoch nebola vyvodená zodpovednosť voči ani jednému vládnemu činiteľovi.
Západné krajiny - rovnako ako ani bieloruská opozícia - neuznali výsledky volieb a Lukašenka nevnímajú ako legitímneho vodcu krajiny. Na neho aj popredných predstaviteľov jeho režimu pritom uvalili sankcie, a to za brutálne zákroky bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ako aj pre podozrenia z volebných podvodov.
Ministerstvo zahraničných vecí USA uvalilo vo februári sankcie v podobe vízových obmedzení či zmrazenia majetkov aj na 43 ďalších bieloruských predstaviteľov vrátane osobností z prostredia tamojšej justície či bezpečnostných síl, sudcov i prokurátorov, a to v súvislosti s ich zákrokmi voči demonštrantom.
Cichanovská však v stredu uviedla, že tieto sankcie nie sú účinné, keďže ide o jednotlivcov, ktorí vedia, ako sa im vyhnúť - v USA napríklad nemajú nijaké aktíva.
Kongres preto vyzvala, aby ešte viac sankcionoval obzvlášť bieloruských sudcov, ktorí sa potom podľa jej slov aspoň "dvakrát zamyslia, kým vydajú rozsudok" voči demonštrantom zadržaným na pokojných protestoch.
Cichanovská poznamenala, že nová vlna protestov proti režimu sa má v Bielorusku začať 25. marca, teda v deň, ktorý sa neoficiálne označuje za Deň slobody - na počesť výročia vyhlásenia Bieloruskej ľudovej republiky, ktorá existovala od marca 1918 len necelý rok.
Členov výboru snemovne tiež vyzvala, aby zvyšovali povedomie o bieloruských protestoch prostredníctvom sociálnych sietí alebo aj akýmikoľvek inými spôsobmi.
"Medzinárodná podpora je mimoriadne dôležitá... Musíme vedieť, že nás sleduje celý svet a že nie sme sami," dodala.
