VIEDEŇ, PRAHA. Do lukratívneho kresla v dozornej rade ropnej firmy Rosnefť už čoskoro zasadne bývalá rakúska ministerka zahraničia Karin Kneisslová. Odchody vrcholových politikov do biznisu výnimočné nie sú, v tomto prípade je to však inak.
Rosnefť je kolos, ktorý patrí ruskému štátu a Kremeľ jeho dozornú radu európskymi politikmi rád dopĺňa. Kneisslová sa tu stretne napríklad s niekdajším nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom.
Kneisslová vrelý vzťah k Moskve ukázala v roku 2018, keď jej na svadbu prišiel ruský prezident Vladimir Putin a zatancoval si s ňou. Vtedy bola ministerkou zahraničia za rakúskych krajne pravicových slobodných.

V správnych radách ruských spoločností však nie je zo svojej krajiny sama, zasadajú v nich ďalší štyria bývalí rakúski ministri a kancelári. Je to najväčšie zastúpenie niekdajších politikov zo všetkých krajín Európskej únie.
Z čias studenej vojny
„Špeciálny vzťah k Rusku má historické dôvody, prinajmenšom z obdobia studenej vojny. Rakúska neutralita je súčasťou politickej identity," povedal odborník na európsku krajnú pravicu Anton Šechovcov, ktorý žije vo Viedni.
Po druhej svetovej vojne bola krajina rozdelená na okupačné zóny víťazných mocností, v roku 1955 však vojská odišli výmenou za neutralitu krajiny.