Európa môže vyvíjať zelené technológie, alebo ich v budúcnosti nakupovať od iných, rozhodnúť sa musí sama, hovorí v rozhovore pre SME komisár Európskej komisie pre životné prostredie, oceány a rybolov VIRGINIJUS SINKEVIČIUS.
V rozhovore tiež opisuje hlavné problémy Slovenska v oblasti životného prostredia a vysvetľuje, prečo je dôležité, že Európska únia sa zaviazala k zníženiu emisií uhlíkových plynov do roku 2030 o 55 percent a k úplnej neutralite do roku 2050.
Ani pandémia nemôže spomaliť prechod na zelenú ekonomiku, práve naopak, ona ukazuje, ako veľmi je prepojená biodiverzita so šírením chorôb, argumentuje Litovec.
Európsky parlament vyzval na prijatie uhlíkovej dane na dovoz tovarov do Európskej únie. Čo môžeme od nej očakávať?
Komisia pracuje na takzvanom mechanizme kompenzácie uhlíka. Pre nás je najdôležitejšie, aby sme zaručili rovnaké podmienky pre spoločnosti z Európskej únie a zo zvyšku sveta.
Ak sa my dohodneme na ambicióznych ekologických cieľoch pre rok 2030 a na uhlíkovej neutralite do roku 2050, firmy na to budú musieť vyvinúť enormné úsilie. Ak by firmy z iných častí sveta tieto podmienky neplnili a vypúšťali by nadmerné množstvo emisií, dostali by sa do konkurenčnej výhody, a to nemôžeme dovoliť.
Náš najlepší možný svet už nepočíta s návratom do normálu Čítajte Zatiaľ však neviem poskytnúť viac podrobností. Budeme sa riadiť návrhmi parlamentu, ale ide o dlhý proces, v ktorom treba postupovať opatrne.
Musíme myslieť aj na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a podobne.
Môže to napríklad znamenať to, že ak sa Čína neprihlási k rovnakým cieľom ako Únia, čínske výrobky zdražejú?
Bude to záležať na tom, aké technológie sa budú využívať pri produkcii výrobku, nemôžem teda dopredu predpovedať a ani nebudem odhadovať, ako to ovplyvní ceny v budúcnosti.
Zatiaľ môžem povedať len toľko, že aj Čína sa zaviazala k bezuhlíkovej ekonomike do roku 2060 a dôkladne sledujeme jej plány v boji proti klimatickej zmene. Hlavným cieľom nie je zdražiť alebo zlacniť produkty, ale zaručiť rovnaké podmienky pre našich výrobcov.
Americký vyslanec pre boj s klimatickou zmenou John Kerry varoval pred zavedením uhlíkovej dane, lebo by mohla poškodiť ekonomiky. Zachytili ste to?
Virginijus Sinkevičius (30)
- Litovec, vyštudoval na Oxfordskej univerzite odbor digitálna politika, okrem litovčiny hovorí rusky, poľsky a anglicky.
- V rokoch 2012 až 2015 písal a editoval spravodajský web Lithuania Tribune, ktorý poskytuje správy o Litve v angličtine.
- V roku 2017 sa stal litovským ministrom priemyslu, o dva roky neskôr zasadol do Európskej komisie, kde má na starosti rezort životného prostredia, oceánov a rybolovu.
Nebudem komentovať, čo Kerry povedal, lebo som nevidel celý kontext jeho vyjadrenia.
Za kľúčové však považujem, že všetci sme sa zhodli na dodržaní cieľov parížskej klimatickej dohody. Som rád, že Spojené štáty sa k dohode vrátili a ak budeme chcieť spoločne dosiahnuť ciele dohody, budeme musieť výrazne dekarbonizovať naše ekonomiky.
V marci pred rokom Európska komisia predstavila Európsku zelenú dohodu. Ste spokojný s tým, ako sa v tomto smere napreduje?
Na jednej strane si vo verejnej diskusii hlavnú pozornosť zobrala pandémia a s ňou súvisiaca kríza, to je normálne.
Robíme všetko pre to, aby sme ochránili životy ľudí a aby sme sa vedeli vrátiť k bežnému fungovaniu. Na druhej strane sa napĺňajú aj termíny iniciatív súvisiace so zelenou dohodou. Komisia na nich neprestala pracovať, nezišla zo svojho smeru. Zelená dohoda ostáva našou hlavnou agendou, lebo vidíme veľmi jasné prepojenie medzi šírením vírusu a zmenšovaním biodiverzity.
Pred rokom v Európskom parlamente Greta Thunbergová poslancom odkázala, že sa v boji s klimatickou zmenou vzdávajú. Pamätáte si na jej prejav, v ktorom Únii vytkla, že jej ciele nie sú dostatočné?
Ak sa spätne pozriete aj na tie najambicióznejšie návrhy európskych politických strán, hovorili, že do roku 2030 musíme znížiť emisie skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990 o 55 percent a do roku 2050 na nulu. Komisia presne toto prichystala.
Nekonali sme z ničoho nič, dôkladne sme posudzovali, aké ciele sú zo spoločenského a ekonomického hľadiska reálne pre rok 2030.
Súhlasím s tým, že sa musíme snažiť o väčšie zníženie a musíme robiť viac, ale takisto musíme realisticky zhodnotiť čo je dosiahnuteľné a prijateľné pre spoločnosť.
Ak budú mať ľudia pocit, že ide len o nerealizovateľný príkaz zhora, môžu sa proti tomu postaviť. Pri týchto cieľoch pritom potrebujeme podporu každého, prechod preto musí byť spravodlivý pre všetkých.
Pred rokom bolo cieľom zníženie do roku 2030 o 40 percent, teraz je to 55 percent. Klimatológovia naznačujú, že sa malo ísť až na 65 percent. Je možné, že cieľ sa ešte posunie?
V súčasnosti je to 55 percent a toto číslo vzniklo po rokovaniach s vedeckou komunitou a ďalšími odborníkmi ako realistický cieľ. O tomto cieli prebiehali s členskými štátmi tvrdé rokovania a som rád, že Komisii sa podarilo presadiť ho.
Nemali by sme zabudnúť, že všetky zmeny sa nakoniec aj tak budú musieť odohrať priamo v členských štátoch a treba brať do úvahy ich postoje, nestačí, ak ciele ostávajú v Bruseli na papieri.
Chápete postoje niektorých krajín, ktoré hovoria, že ich ekonomika je závislá od spaľovania uhlia a tento cieľ je pre ne ťažké dosiahnuť?
Samozrejme, musíme brať do úvahy rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi. Niektoré sú veľmi závislé od uhlia, ide o celé regióny, preto do ich transformácie treba investovať viac zdrojov.
O tomto je mechanizmus spravodlivej transformácie, ďalej podporujeme štáty, aby na tieto ciele využívali európsky plán obnovy po pandémii.
Kritici tiež hovoria, že ak Únia začne obmedzovať svoje firmy v záujme boja s klimatickou zmenou a iné krajiny to nebudú robiť tak prísne, stratí konkurenčnú výhodu a sama seba poškodí.
Európa sa musí stať globálnou klimatickou veľmocou Čítajte Nevidím inú cestu na prežitie planéty ako zníženie emisií uhlíkových plynov.
Na dramatické zmeny po celom svete budeme potrebovať nové technológie, ktoré sa budú musieť niekde vymyslieť, vyrobiť a predávať.
My môžeme byť prvými, ktorí budú tieto technológie do sveta vyvážať, alebo ich môžeme neskôr nakupovať od iných. To je naša voľba. Myslím si, že môžeme byť lídrom týchto zmien, dúfam, že firmy sa k nám pridajú, čo sa často už aj deje.
Lídri sa na zelených cieľoch dohodli v decembri. Neobávate sa, že niektorý zo štátov o rok povie, že dosah pandémie bol horší, ako sa očakávalo, a ciele už nevidí ako zvládnuteľné, lebo musí financovať iné priority?
Európska zelená dohoda je stratégiou do roku 2050, nehovoríme o nej ako o ročnom alebo dvojročnom pláne ako reagovať na niektoré zmeny. Teraz je to podľa mňa ešte relevantnejšie ako v minulosti, pretože pandémia veľmi súvisí s biodiverzitou.
Pripomína nám, že pandémia ani klimatická zmena nepoznajú hranice. Ak si myslíme, že lesné požiare v Amazónii alebo v Kalifornii či záplavy v Ázii sa nás nebudú dotýkať, mýlime sa. Najdôležitejšie je, aby sme si vybudovali odolnosť proti takýmto krízam do budúcnosti.
Poznáte politikov a viete, že mnohí uvažujú v horizonte najbližších volieb a nie do roku 2050. Očakávate, že nepodľahnú pokušeniu hovoriť o akútnejších témach?
“Hlavnými problémami Slovenska sú zlá čistota ovzdušia spôsobená tým, že sa drevo používa ako palivo, spravovanie lesov a takisto spracovanie odpadov.
„
Pozrime sa na Slovensko. Kanalizácia a nedostupnosť pitnej vody, otázka odlesňovania, obnova budov… Toto všetko súvisí zo zelenou dohodou. Chcete mi povedať, že slovenskí občania so snahou riešiť tieto problémy nebudú súhlasiť?
Viem si predstaviť, že mnohí radšej zahlasujú za niekoho, kto im namiesto lepšej klímy o tri desaťročia sľúbi od budúceho roka vyššie dôchodky alebo nižšie dane.
To je v poriadku, vyššie dôchodky ani silný sociálny systém nie sú v rozpore so zelenou dohodou.
Nespájajme rozpočet na sociálne veci členských štátov s plánom obnovy alebo so sedemročným rozpočtom Únie, to sú odlišné peniaze. Politici sa majú sústrediť, aby peniaze z plánu obnovy využili na vybudovanie odolnosti ekonomiky, na podporu lepšie platených pracovných miest a tieto miesta nakoniec podporia aj sociálny systém.
Ktoré problémy v boji s klimatickou zmenou sú špecifické pre Slovensko?
Každá krajina má svoje problémy v oblasti životného prostredia aj svoje úspechy. Hlavnými problémami Slovenska sú zlá čistota ovzdušia spôsobená tým, že sa drevo používa ako palivo, spravovanie lesov a takisto spracovanie odpadov. Pri odpadoch sa Slovensko stále spolieha na skládkovanie a už vieme, že nesplní cieľ pre rok 2020, podľa ktorého sa má 50 percent komunálneho odpadu recyklovať. Toto považujem za jednu z tém, na ktorú by sa mali politici pozrieť.
Vy ste z Litvy, vedeli by ste uviesť príklad z miestnej praxe, z ktorého by sa vedeli poučiť politici v iných krajinách?
Ak by som mal povedať jeden príklad, Litva spravila v posledných rokoch veľa práce pri spracovaní odpadu. Zreformovala svoju odpadovú infraštruktúru, prepracovala systém vratných obalov, ktorým prekonala pôvodné očakávania.
Viem, že prvé kroky smerom k zníženiu množstva jednorazových obalov sa prijali aj na Slovensku. Keď Litva v roku 2016 začínala vo veľkom zálohovať, recyklovala sa približne tretina fliaš a teraz je to 92 percent. Myslím si, že niečo podobné je možné aj na Slovensku.
Litovský minister: Ak sa chce Únia posunúť, nemôže začať etikou Čítajte Nedávno ste napísali pre web Euractiv článok s nadpisom Čo sa stane v Arktíde, neostáva v Arktíde. Čo ste tým mysleli?
V prvom rade nemôžeme zabúdať, že v Arktíde žijú aj občania Európskej únie.
Klimatická kríza zasahuje Arktídu ešte vážnejšie ako nás. Roztápajúce sa ľadovce zvyšujú hladinu oceánov, čo povedie k tomu, že ľudia, ktorí žili mnoho rokov na pobreží, budú musieť opustiť svoje domovy, a to povedie k ďalšej migrácii. Topenie ľadu tiež znamená ďalšie zvyšovanie teploty. Je to teda mnoho následkov, ktoré zasahujú aj nás všetkých.
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Mnohé krajiny v topení ľadovcov vidia ekonomickú príležitosť, lebo námorná doprava tovaru severnou cestou bude kratšia, a teda lacnejšia.
Arktídu by sme mali ochraňovať a nevidieť v roztápajúcom sa ľade nové námorné cesty. Inak sa spomínaným následkom nevyhneme a už ich nebude možné zvrátiť.
Tomu musíme zabrániť. Môžeme tam robiť vedecké výskumy, ale nemali by sme ju využívať na vlastné účely.
Berú to politici vo svete vážne?
Niektorí áno, iní sa o tom ešte potrebujú viac porozprávať, ale určite by sme pre Arktídu mali robiť oveľa viac.
