BAGDAD, BRATISLAVA. Deväť mladých matiek netrpezlivo vbehne do skromne zariadených kancelárií na sýrskej hranici hľadajúc svojich synov a dcéry, ktoré im zobrali pred dvoma rokmi. Mysleli si, že ich už nikdy neuvidia.
Dvanásť detí v nových páperových bundách, ktoré dostali v sirotinci, je väčšinou príliš malých na to, aby si svoje matky pamätali. Kým ich ženy dvíhajú a bozkávajú, deti len zmätene pozerajú alebo plačú. Nepáči sa im, že ich odnášajú od ľudí zo sirotinca, ktorí sa doteraz o ne starali.
„Bola som nesmierne šťastná, ale pre oboch to bol šok,“ hovorí pre New York Times matka, ktorá o tom, že sa stretne so svojou dnes dvaapolročnou dcérou, snívala dva roky. „Ešte na mňa nie je zvyknutá.“
