ABIDJAN. V západoafrickom štáte Pobrežie Slonoviny sa v sobotu konajú parlamentné voľby, ktoré sa považujú za test stability v krajine po minuloročných prezidentských voľbách poznamenaných násilnosťami. Informovala o tom agentúra AFP.
O 255 poslaneckých mandátov v dolnej komore parlamentu - Národnom zhromaždení - bojuje 1500 kandidátov.
Otvorených je 22 135 volebných miestností a právo voliť má asi sedem miliónov občanov. Volebné miestnosti sa zatvoria o 18:00 h miestneho času. Predbežné výsledky oznámi volebná komisia do konca budúceho týždňa.
Predvolebná kampaň bola pokojná
Na rozdiel od krviprelievania s 87 obeťami a stovkami zranených, ktoré poznačilo predvolebnú kampaň pred prezidentskými voľbami, situácia pred parlamentnými voľbami bola relatívne pokojná. Všetci kandidáti sa zaviazali podporovať pokojný priebeh volieb a podpísali aj akýsi "kódex" svojho správania a konania.
O priazeň voličov sa prvýkrát po desiatich rokoch bojkotu uchádza aj Ľudový front Pobrežia Slonoviny (FPI) na čele s exprezidentom Laurentom Gbagbom. FPI je pritom súčasne aj hybnou silou stredoľavej koalície s názvom Spoločne za demokraciu a solidaritu (EDS), dodala AFP.
AFP pripomenula, že v posledných voľbách - v decembri roku 2016 - sa Združenie houphouëtistov za demokraciu a mier (RHDP) vedené prezidentom Alassanem Ouattarom spojilo so stredopravou Demokratickou stranou Pobrežia Slonoviny (PDCI) a táto koalícia získala v parlamente 167 kresiel, a tým aj absolútnu väčšinu.
Avšak minuloročná kríza v Pobreží Slonoviny túto dohodu pochovala a PDCI vytvorila volebné spojenectvo s ľavicovým EDS. Ich deklarovaným cieľom je zabrániť Ouattarovi a jeho strane v "upevňovaní absolútnej moci" v Pobreží Slonoviny, dodala AFP.
Agentúra poznamenala, že podľa niektorých komentátorov by prebiehajúce voľby v Pobreží Slonoviny mohli byť najtransparentnejšie za posledné roky a s perspektívou, že nezávislí kandidáti by mohli pomôcť udržať rovnováhu síl v parlamente.
Nepokoje pred prezidentskými voľbami
Nepokoje v Pobreží Slonoviny vypukli v lete minulého roku a vyvolalo ich Ouattarovo rozhodnutie kandidovať za prezidenta krajiny tretí raz po sebe. Jeho oponenti v reakcii na to vyzvali na "aktívny" bojkot a občiansku neposlušnosť.
Ústavný súd však v septembri rozhodol, že 78-ročný Ouattara sa môže uchádzať o opätovné zvolenie, hoci ústava povoľuje hlave štátu len dve funkčné obdobia. Súd to zdôvodnil tým, že po zmene ústavy v roku 2016 sa počítanie funkčných období začalo odznova.
Súd vtedy takisto rozhodol, že o úrad prezidenta sa môžu uchádzať len štyria zo 44 kandidátov. Z októbrových prezidentských volieb boli vyradení aj expremiér Guillaume Soro a exprezident Gbagbo, ktorého Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu predvlani zbavil obvinení zo zločinov proti ľudskosti.
