BAGDAD. Pápež František sa v sobotu - druhý deň svojej historickej návštevy Iraku - stretol s najvyšším irackým šiitským duchovným, veľkým ajatolláhom Alím Sístáním.
Stretnutie sa uskutočnilo v Sístáního dome v posvätnom moslimskom meste Nadžaf a nieslo sa v duchu posolstva mierového spolunažívania. Kresťanská náboženská menšina v Iraku sa totiž v posledných rokoch v dôsledku vojen, ktoré viedli k vysídľovaniu jej členov, čoraz viac oslabuje a postupne mizne, vysvetľuje agentúra DPA.
Vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho úrad po stretnutí, ajatolláh uviedol, že kresťania by mali „rovnako ako všetci Iračania žiť v bezpečí a mieri a so všetkými ústavnými právami". Poukázal pritom na „rolu, ktorú náboženské autority zohrávajú pri ich ochrane aj pri ochrane iných, ktorí tiež pocítili nespravodlivosť a škody počas udalostí posledných rokov".
Ulicu posla Božieho, ktorá vedie k Sístáního domu, lemovali pri pápežovom príchode deti mávajúce irackými i vatikánskymi vlajočkami. Všetky obchody na tejto ulici boli zatvorené. V Nadžafe bol vyhlásený zákaz vychádzania a rozmiestnených množstvo príslušníkov bezpečnostných jednotiek.
Medzináboženské stretnutie
Po stretnutí s veľkým ajatolláhom sa pápež zúčastnil na medzináboženskom stretnutí v starovekej lokalite Ur, ktorého hlavným posolstvom bola výzva irackým moslimom, kresťanom i iným veriacim, aby prestali so vzájomným nepriateľstvom a začali sa spoločnými silami snažiť o mier a jednotu. Podľa Biblie je to domovské mesto patriarchu Abraháma, praotca troch monoteistických náboženstiev - judaizmu, kresťanstva a islamu.
Náboženským lídrom pápež povedal, že je vhodné, že sa stretli v meste Ur „pri svojich koreňoch, pri zdrojoch Božieho diela, v rodisku našich náboženstiev" na spoločnú modlitbu za mier ako deti Abraháma, spoločného proroka moslimov, kresťanov a židov.
„Z tohto miesta, kde sa zrodila viera, z krajiny nášho otca Abraháma, potvrďme, že Boh je milostivý a že najväčším rúhaním je znevažovanie jeho mena nenávisťou voči našim bratom a sestrám," povedal pápež František.
Do rozvalín starovekého Uru prišiel pápež s posolstvom medzináboženskej tolerancie a bratstva. Sobotné medzináboženské modlitby sa konali v tieni sumerského zikkuratu, približne 6000 rokov starého archeologického komplexu ležiaceho neďaleko súčasného mesta Násiríja na irackom juhu.
Pápež vo svojej kázni v starovekom Ure odsúdil násilnosti náboženského extrémizmu. "My veriaci nemôžeme byť ticho, keď terorizmus zneužíva na svoje ciele náboženstvo," povedal František zhromaždeným. Medzi nimi boli aj príslušníci irackých náboženských menšín, ktorí tri roky trpeli pod nadvládou Islamského štátu, približuje agentúra AFP.
Táto teroristická islamistická organizácia dobyla v roku 2014 väčšinu územia severného Iraku. Pri vojnovom konflikte prišli vtedy o život a boli vysídlené tisíce ľudí.
Sloboda vierovyznania a náboženstvo sú základné práva, ktoré musia byť uznávané všade na svete, podčiarkol najvyšší pontifex na modlitbách v starovekom Ure.
Pápež vyjadril nádej, že svet sa už čoskoro dokáže zbaviť konfliktov a zavládne v ňom mierový súlad. "Myslime v našich modlitbách na celý Blízky východ - a predovšetkým na vojnou sužovanú susednú Sýriu," povedal pápež František v kázni pod urským zikkuratom.
Uctil si obete masakru
V piatok si pápež František v bagdadskom Kostole sv. Panny Márie Vykupiteľky uctil obete jednej z najbrutálnejších masakier kresťanov v Iraku, ktorú spáchali islamskí militanti. Vyhlásil, že ich smrť je pripomienkou toho, že násilie je nezlučiteľné s pravým náboženským učením.
Práve v tomto kostole v Bagdade islamskí fundamentalisti 31. októbra 2010 zastrelili 58 ľudí, z nich 48 katolíkov. Vatikán uvažuje nad ich blahorečením, čo je prvý krok k prípadnému vyhláseniu za svätých.
V nedeľu zavíta pápež aj na iracký sever, do autonómnej oblasti Kurdistan. V mestách Mósul a Karakoš sa bude modliť za obete konfliktu s Islamským štátom, ktorý v roku 2014 dobyl veľké časti severného Iraku. Pri tomto vojnovom konflikte prišli o život a boli vysídlené tisíce ľudí.
