MOSKVA. Takmer dvaja z troch Rusov sa domnievajú, že koronavírus je človekom vyvinutá biologická zbraň, a len necelá tretina z nich je ochotná dať sa zaočkovať. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters na základe výsledkov prieskumu zverejnených v pondelok.
Pozorovatelia tvrdia, že zistenia prieskumu odrážajú nedôveru voči orgánom spôsobenú nedostatkom transparentnosti počas pandémie a zhoršujúcimi sa vzťahmi so Západom.
Podľa prieskumu nezávislej organizácie Levadovo centrum si až 64 percent respondentov myslí, že nový druh koronavírusu bol umelo vytvorený a je "novou formou biologickej zbrane", zatiaľ čo len 23 percent sa nazdáva, že tento vírus sa objavil "bez ľudského zásahu".
Menej Rusov sa chce očkovať
Prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil koncom februára na vzorke 1600 respondentov, tiež ukázal, že počet Rusov ochotných zaočkovať sa klesol z 38 percent v decembri na 30 percent. Podiel tých, ktorí sa očkovať nechcú, stúpol z 58 na 62 percent.
Členské štáty Európskej únie schválili sankcie voči Rusku Čítajte Spomedzi ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, 37 percent uviedlo, že ich k tomu vedú obavy z vedľajších účinkov, 23 percent z nich čaká na výsledky klinického testovania a 16 percent v očkovaní "nevidí žiaden zmysel".
Ruská vakcína Sputnik V bola spočiatku prijatá skepticky pre rýchlu registráciu ešte pred rozsiahlym klinickým testovaním. Avšak výsledky publikované v lekárskom časopise Lancet vo februári ukazujú, že je bezpečná a na viac ako 90 percent účinná.
Rusi si napriek tomu zachovávajú nedôveru voči Kremľu, zdedenú zo sovietskych čias, ktorú podporili nejasné postoje vedenia krajiny počas zdravotnej krízy, píše AFP. Údaje zverejnené vo februári ukázali, že skutočný počet úmrtí na COVID-19 v Rusku v minulom roku mohol byť výrazne vyšší, ako uvádzala vláda. O pokroku v očkovaní taktiež neexistujú oficiálne údaje, hoci koncom februára epidemiológ ministerstva zdravotníctva uviedol, že vakcínu dostali asi štyri milióny Rusov.
Nepriateľný a nevľúdny svet
"Kremeľ použil Sputnik ako ideologickú zbraň bez toho, aby počkal na ukončenie klinických skúšok," uviedol sociológ z Levadovho centra Alexej Levinson. Podľa jeho vyjadrenia pre AFP sú Rusi náchylnejší uveriť konšpiračným teóriám v "obzvlášť napätých časoch".
Po tom, čo ruská anexia Krymu v roku 2014 vyvolala medzinárodné odsúdenie a zavedenie sankcií voči Moskve, žili Rusi "ako v obkľúčenej pevnosti", uviedol Levinson. "Svet sa stal pre nich nepriateľským a nevľúdnym."
Delegácia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá minulý mesiac v Číne skúmala pôvod vírusu, označila možnosť uniknutia vírusu z laboratória za vysoko nepravdepodobnú. Dodala, že hlavnou hypotézou pre pôvod vírusu sú netopiere, aj keď prenos na človeka mohol nastať najskôr infikovaním iného druhu zvieraťa.
