BRUSEL, BRATISLAVA. Aj s Moskvou sa musíme rozprávať, odkázal šéf úniovej diplomacie Josep Borrell, keď začiatkom februára odlietal na návštevu Ruska.
Európske štáty v tom čase Rusko kritizovali za odsúdenie opozičníka Alexeja Navaľného a za tvrdé zásahy pri protestoch na jeho podporu. Jeho cesta sa nakoniec skončila fiaskom, za ktoré viac ako 70 europoslancov v otvorenom liste žiadalo Borrellovu výmenu.

Kým on totiž pózoval s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom, Moskva vyhostila troch západných diplomatov za účasť na protestoch. Rusi ho tiež varovali, že ak bude pokračovať nepriateľský postoj Únie, Moskva s ňou môže prerušiť diplomatické styky.
Už sa to nemôže opakovať, znel hlavný odkaz, s ktorým prichádzali ministri zahraničných vecí členských štátov Únie na pondelňajšie stretnutie do Bruselu. Keď odchádzali, pochvaľovali si dohodu na prísnejších sankciách proti Rusku, konkrétne proti ľuďom zodpovedným za uväznenie Navaľného.
"Rusko sa posúva smerom k diktatúre a odkláňa sa od Európy," povedal po stretnutí Borrell. Je podľa neho zjavné, že Moskva si vybrala cestu konfrontácie so Západom.
Sankcie na spôsob Magnitského
Nové sankcie pribudnú k prevažne ekonomickým sankciám, ktoré Únia uplatňuje a pravidelne predlžuje za obsadenie ukrajinskému Krymu a za podporu separatistov na východe Ukrajiny z roku 2014.