MADRID, BRATISLAVA. Protestným zabarikádovaním sa rapera Pabla Haséla na univerzite v katalánskej Lleide a policajným zásahom z minulého utorka sa to všetko len začalo. Odvtedy sa v krajine konajú protesty za jeho prepustenie, no už nejde len o odpor voči jeho trestu za texty kritizujúce bývalého kráľa a podporujúce terorizmus.
Raper sa zabarikádoval na univerzite, katalánska polícia ho zatkla Čítajte V uliciach po celom Španielsku sa hovorí o vyrovnávaní sa s minulosťou krajne pravicovej diktatúry či o dlhodobo neriešených ekonomických problémoch, ktoré ešte zvýraznila pandémia Covidu-19.
Do toho sa pridáva násilie a strety s bezpečnostnými zložkami.
„Prišli sme protestovať, ale Hasél je len jedným z dôvodov,“ povedala pre El País štyridsaťročná Laura, ktorá práve mierila na piatkovú demonštráciu v Barcelone. „Nepáči sa nám vyhadzovanie ľudí z bytov, podporujeme ľudí bez ochrany a protestujeme proti rokom represií, ktoré sme aj my tolerovali. Uväznenie Haséla je len poslednou kvapkou, po ktorej náš pohár trpezlivosti pretiekol.“
Miliónové škody
Práve v Barcelone boli demonštrácie najmasovejšie a spôsobili aj najväčšie škody. Podľa polície sa na nich zúčastnilo asi šesťtisíc ľudí, niektorí z nich rozbíjali výklady obchodov v centre mesta, pričom spôsobili škody za milióny eur. Zadržali desiatky ľudí.
Barcelona si tak pripomenula rok 2017, keď sa veľké demonštrácie odohrávali pri referende o nezávislosti, a na rok 2019, keď ľudí dostalo do ulíc zatýkanie organizátorov referenda.
„Demonštranti vo všeobecnosti nerobia nič zlé, problémom sú ďalšie skupiny, ktoré konajú nezávisle od nich. Do úvahy tiež treba brať to, ako sa správa polícia,“ povedali pre El País päťdesiatnici Núria a Francesc z Barcelony. „Je tu mnoho nespokojnosti a nerovností. Mladí nemajú prácu a chcú, aby ich bolo počuť.“
Zákony, ktoré dostali Haséla za mreže, siahajú ešte do vlády Francisca Franca, teda do rokov 1939 až 1975. Diktátor obnovil monarchiu, najprv na čelo dosadil sám seba a potom za nástupcu vymenoval Juana Carlosa I.
