Frankfurt 15. júna (TASR) - Ospravedlnenie bývalého predsedu slovenského parlamentu Františka Mikloška Maďarom za neprávosti, ktorým boli vystavení po druhej svetovej vojne, narazilo v Bratislave na odpor.
Prezident Ivan Gašparovič označil slová kresťanskodemokratického politika a prominentného bývalého disidenta za jeho "osobný názor" a varoval pred diskusiou o Benešových dekrétoch, pretože "by to nebolo dobré pre maďarskú menšinu na Slovensku", píše dnešné vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung v článku Spor okolo ospravedlnenia sa Maďarom.
Dekréty mali svoj význam v boji proti fašizmu, tvrdí Gašparovič. V slovenskom vládnom tábore žiada kresťanskodemokratická Strana maďarskej koalície (SMK) odškodnenie Maďarov, ktorí sa na základe Benešových dekrétov ocitli v pozícii kolektívneho vinníka. Slovenské strany túto požiadavku odmietajú. Prezident Gašparovič povedal, že Maďari si nevytrpeli to, čo by sa dalo porovnať s likvidáciou židov v plynových komorách alebo strieľaním Nemcov v čase ich odsunu, preto ich netreba odškodňovať, píše FAZ.
Denník pripomína, že podobne ako Nemci prišli v povojnovom Československu o svoje práva aj Maďari, ktorých internovali v táboroch a poslali na nútené práce.
Edvard Beneš, ktorý sa snažil o vytvorenie homogénneho slovanského štátu, chcel vysídliť aj Maďarov, chýbala však očakávaná podpora medzinárodného spoločenstva. Maďari, ktorí zostali na Slovensku, museli - podľa FAZ - súhlasiť v roku 1946 so svojou reslovakizáciou, aby mohli zostať československými občanmi.
Slovenský parlament sa v roku 1990 ospravedlnil slovenským židom za deportácie v rokoch 1939-45, v roku 1991 sa parlament ospravedlnil aj karpatským Nemcom za násilný odsun v rokoch 1945-48. Maďari ale čakajú na porovnateľné gesto do dnešných dní, pokračuje nemecký denník.
Ako predseda parlamentu sa Mikloško zasadil ešte v 90. rokoch o vytvorenie slovensko-maďarskej komisie historikov, ktorá mala pre parlamenty v Bratislave a Budapešti pripraviť podobné vyhlásenia, pripomína v závere FAZ.
