LONDÝN, BRATISLAVA. Senam Agbesi má 34 rokov. Pochádza z Ghany, dlhodobo však žije vo Veľkej Británii. Pracuje ako manažér v britskom zdravotníckom systéme NHS.
Keďže musí pravidelne navštevovať nemocnice, už v najbližších dňoch by mal byť zaočkovaný proti koronavírusu. Prvú dávku vakcíny už v Británii dostala takmer štvrtina obyvateľov.
Jeho otec Yao žije v ghanskej Accre. Má 65 rokov a trpí anémiou. Jeho blízky priateľ na covid-19 zomrel. Yao Agbesi však o očkovaní proti koronavírusu zatiaľ nič nepočul.
„Ráno si vypije čaj z limetkovej šťavy a zázvoru a myslí si, že je neporaziteľný,“ povedal jeho syn Senam novinárom z organizácie The Bureau of Investigative Journalism (TBIJ).
Ak všetko pôjde dobre, väčšina ghanskej populácie bude zaočkovaná najskôr v roku 2023. Niektoré africké krajiny si počkajú ešte o rok dlhšie.
Kým bohatšie krajiny sveta už majú objednané stovky miliónov vakcín a desiatky miliónov ich obyvateľov sú zaočkované, tie chudobnejšie môžu čakať na vakcíny aj roky. Lídri krajín G7 teraz hovoria o tom, že by sa krajiny mali o vakcíny podeliť. Hroziaci ekonomický kolaps chudobnejších štátov sa totiž môže týkať aj bohatých.
Vojna o vplyv
Štúdia charitatívnej organizácie Oxfam už v septembri ukázala, že bohaté krajiny s asi 13 percentami svetovej populácie si dopredu zarezervovali viac ako polovicu dodávok vakcín, ktoré si farmaceutické spoločnosti sľúbili vyrobiť.
„Do decembra si niektoré z najbohatších krajín zarezervovali dostatok dávok, aby zaočkovali svoje populácie niekoľkokrát. Mnohé chudobné krajiny však môžu tento rok zaočkovať nanajvýš dvoch z desiatich ľudí,“ povedala pre SME Lena Simetová, výskumníčka organizácie Human Rights Watch (HRW), ktorá sa zameriava na nerovnosť a chudobu vo svete.
