Brusel 15. júna (TASR) - Summit lídrov Európskej únie, ktorí sa vo štvrtok a piatok zídu v Bruseli, čaká rozhodovanie o dvoch mimoriadne zložitých otázkach - budúcnosti európskej ústavy po jej odmietnutí vo Francúzsku a Holandsku, a novom finančnom výhľade EÚ na roky 2007-13. Ani v jednej oblasti nepanuje medzi 25 krajinami zhoda.
ÚSTAVA
Stále jasnejšie sa zdá, že splniť termín na ratifikáciu ústavy stanovený na október 2006 nebude možné. Únia by preto chcela tento termín predĺžiť. Podľa diplomatov však medzi členskými krajinami EÚ neexistuje dostatočná zhoda, aby sa stanovil nový termín. Lídri sa preto zrejme dohodnú, že ústavu treba načas odložiť, a ostane na každej z 13 členských krajín, ktoré sa k nej ešte nevyjadrili, či, ako a kedy pokračovať v ratifikačnom procese.
Lídri by takéto vágne rozhodnutie mohli doplniť o deklaráciu potvrdzujúcu oddanosť myšlienke európskej integrácie a zmysel únie. Veľkým cieľom bude minimalizovať politické škody, ktoré vznikli, uviedol vysokopostavený diplomat členskej krajiny. Konsenzus, že únia chce túto ústavu za každú cenu, však už podľa neho neexistuje.
Po summite je pravdepodobné, že viacero krajín oznámi pozastavenie ratifikačného procesu. Británia tak už urobila, plánované referendum ruší Dánsko, za neobmedzený čas na ratifikáciu sa vyjadrilo Švédsko.
FINANČNÝ VÝHĽAD
V období krízy okolo euroústavy si väčšina krajín uvedomuje, že únii by pomohla dohoda o viacročnom rozpočte na roky 2007-13. Vzhľadom na pretrvávajúce hlboké rozpory medzi kľúčovými hráčmi - najmä Britániou a Francúzskom to však na dohodu nevyzerá.
Neoblomný je najmä postoj Londýna. Britský premiér Tony Blair aj v utorok jasne odmietol kompromisný návrh luxemburského predsedníctva zmraziť tzv. britskú zľavu z príspevkov do spoločného rozpočtu (za prebiehajúce finančné obdobie priemerne 4,6 miliardy eur ročne).
Británia tvrdí, že bez výnimky by platila v rokoch 2007-13 o 25 až 30 miliárd viac. Je ochotná diskutovať o zmene výnimky, len ak sa otvorí pred troma rokmi dohodnutá obálka výdavkov na poľnohospodárstvo, z ktorej najviac peňazí čerpá Francúzsko. To pochopiteľne odmieta francúzsky prezident Jacques Chirac.
Ich utorkové spoločné stretnutie v Paríži sa síce podľa Blaira konalo v mimoriadne priateľskej atmosfére, ale zároveň potvrdilo ostré rozpory.
Luxembursko má dnes popoludní predložiť posledný kompromisný návrh finančného výhľadu, ktorý by sa však mal veľmi podobať predchádzajúcemu. Podľa neho majú rozpočtové výdavky vo forme záväzkov v období 2007-13 dosiahnuť asi 870 miliárd eur (1,056 percenta hrubého národného dôchodku EÚ).
Európska komisia pôvodne navrhovala oveľa viac (cez jeden bilión eur), Luxembursko sa však priblížilo skôr požiadavke šiestich najväčších prispievateľov do rozpočtu (Nemecko, Francúzsko, Británia, Holandsko, Švédsko, Rakúsko), ktoré presadzovali asi 815 miliárd eur (1,0 percenta HND).
Hoci luxemburské predsedníctvo výrazne zoškrtalo výdavky, Slovensku jeho návrh vyhovuje. K väčšiemu zníženiu došlo totiž v kapitole na podporu konkurencieschopnosti, z ktorej by aj tak slovenské regióny nemali veľký nárok na podporu.
Pre Slovensko kľúčová kapitola kohéznej politiky na podporu zaostalých regiónov sa znížila z pôvodných 336 miliárd len o 31 miliárd eur. SR tiež môže tešiť, že luxemburský návrh počíta s podporou odstavenia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Podľa diplomatov vychádza dokonca čistá bilancia Slovenska podľa luxemburského návrhu lepšie ako v prípade komisie. Ročne by mala dosahovať cez jednu miliardu eur.
Pre Slovensko je preto dôležité, aby sa na summite dosiahla dohoda o finančnom výhľade, to však bude vo štvrtok a piatok najmä v rukách veľkých hráčov.
VYRADENÉ ROZŠÍRENIE
Nálada po krachu ústavy a sporoch okolo rozpočtu sa prejavila aj v prístupe EÚ k svojmu ďalšiemu rozširovaniu. Z návrhu záverov summitu vypadlo niekoľko odsekov venovaných Bulharsku, Rumunsku, Chorvátsku a Turecku. Nahradí ich len všeobecná veta potvrdzujúca, že už prijaté rozhodnutia voči nim EÚ dodrží.
Oficiálnym dôvodom je, že Luxembursko nechcelo zaťažovať program náročného summitu témou, v ktorej nie je nič nové. Diplomati však pripúšťajú, že v súčasnej situácii je jasné, že proces rozširovania sa bude modifikovať.
Spomalí sa, veľmi prísne sa bude hodnotiť plnenie kritérií, predpovedal vysokopostavený diplomat. Ak na jeseň dôjde k zmene vlády v Nemecku, veľmi pravdepodobne sa podľa neho začne diskutovať o alternatívach k plnému členstvu, čo by sa týkalo najmä Turecka.
Predstava, že by v roku 2014 mala únia sedem či osem nových členov, je dnes už nerealistická. V roku 2007 alebo 2008 vstúpia Bulharsko a Rumunsko, poslednou krajinou, ktorá má šancu za nezmenených podmienok, je Chorvátsko.
Situácia sa však veľmi skomplikovala Turecku. Čo sa týka balkánskych krajín, EÚ by sa podľa diplomatov mala vyhnúť tomu, aby ich demotivovala, pretože by to mohlo viesť k zastaveniu reforiem a návratu nacionalizmu.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
