ĽUBĽANA, BRATISLAVA. Robert Fico nebol jediným politikom, ktorý ešte vo funkcii premiéra nazýval kritických novinárov prostitútkami.
Po rovnakých urážkach v minulosti siahol slovinský premiér Janez Janša.
Na rozdiel od Fica stále vedie slovinskú vládu a podľa novinárov aj analytikov robí všetko preto, aby v krajine umlčal kritické médiá.
„Slovinský premiér ide ďalej ako Robert Fico a snaží sa médiá ovládnuť,“ hovorí pre SME analytik Pavol Szalai, ktorý v organizácii Reportéri bez hraníc riadi oddelenie pre Európsku úniu a Balkán.
„Janša sa vydal maďarskou cestou podľa vzoru premiéra Viktora Orbána,“ upozorňuje Szalai.
Podľa vzoru Orbána
Magazín Politico podotýka, že Janšovo ťaženie proti kritickým novinárom nezostáva iba pri slovných útokoch, hoci práve tie sú najviditeľnejšie.
“Janša bol navyše viackrát obvinený z korupcie a dokonca skončil vo väzení. Dáva to za vinu médiám. Táto jeho traumatizujúca skúsenosť s orgánmi činnými v trestnom konaní ho len utvrdzuje v tom, že by mal médiá ovládnuť.
„
Napríklad Slovinskú tlačovú agentúru (STA) nazval Janša národnou hanbou a o verejnoprávnom telerozhlase Radiotelevizija Slovenija (RTV) zasa hovoril ako šíriteľovi lží, ktorý zamestnáva „priveľa novinárov, ktorí sú príliš štedro platení“.
Janšova vláda však už podľa vzoru Maďarska začala aj okliešťovať slobodu kritických médií.
Neprejavilo sa to iba znížením rozpočtu pre verejnoprávneho vysielateľa RTV a agentúru STA.
„Janša sa tlačovú agentúru snaží podriadiť orgánu, na ktorý má väčší vplyv priamo jeho vláda,“ opisuje Szalai. Dodáva, že vládna koalícia pod vedením Janšu tiež dosadila niekoľkých svojich kandidátov do programovej rady verejnoprávnej televízie.
Šéfredaktorka Slovinskej tlačovej agentúry Barbara Štrukeljová odpovedala Politicu na otázku, či sa obáva, že nezávislosť je ohrozená: „Jednoznačne.“
Janša mal problémy so zákonom, viní médiá
Ešte ako mladík sa Janša nakrátko pridal ku komunistickej strane. Zakrátko sa stal disidentom. Dnes slovinského premiéra mnohí označujú za krajne pravicového politika.

"Jeho cesta verne kopíruje cestu maďarského premiéra Viktora Orbána, blízkeho Janšovho spojenca, ktorý do veľkej miery kontroluje mediálny priemysel v krajine," uvádza magazín Politico s poukazom na to, že aj Janša má pestrú politickú minulosť.
Na čelo vlády sa mu, podobne ako Orbánovi, podarilo dostať opakovane. Premiérom bol v rokoch 2004 až 2008, potom nakrátko v rokoch 2012 až 2013 a k moci sa opäť vrátil vlani v marci.
„Janšova komunistická minulosť ovplyvňuje aj jeho súčasný postoj k médiám. Je to postoj človeka, ktorý si neželá žiadnu kritiku svojej osoby,“ povedal pre Politico profesor žurnalistiky a mediálnej politiky na univerzite v Ľubľane Marko Milosavljevič.
Podľa Szalaia politici typu Orbána a Janšu nechápu zmysel verejnej diskusie a keď ich médiá kritizujú, majú potrebu pretláčať do éteru svoj pohľad na vec.
"Janša bol navyše viackrát obvinený z korupcie a skončil aj vo väzení. Namiesto toho, aby si vstúpil do svedomia, dáva túto nemilú epizódu radšej za vinu médiám. Jeho traumatizujúca skúsenosť s orgánmi činnými v trestnom konaní ho len utvrdzuje v tom, že by mal médiá ovládnuť," hovorí Szalai.
Provládne médiá financujú maďarskí oligarchovia
Do médií v Slovinsku investovali aj maďarskí oligarchovia. "Práve tieto médiá sú dnes provládne," upozorňuje Szalai.

"Médiá, ktoré vlastní priamo Slovinská demokratická strana (SDS) Janeza Janšu, sú veľmi vplyvné a fungujú práve s podporou maďarských oligarchov," dodáva analytik.
Podľa neho niet pochýb, že dnes je najbližším spojencom Obrána v Európe práve Janša.
Prejavilo sa to aj pri schvaľovaní rozpočtu Európskej únie a Fondu obnovy, na ktorých schválenie bol potrebný jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov Únie.
Keď sa Brusel rozhodol naviazať vyplácanie peňazí na podmienku, že krajiny budú dodržiavať princípy právneho štátu, Maďarsko a Poľsko využili možnosť veta. Obe krajiny čelia vyšetrovaniu Európskej komisie pre obmedzovanie právneho štátu. Jedným z dôvodov je aj okliešťovanie slobody médií v oboch krajinách.
Varšava aj Budapešť opakovanie tvrdia, že princípy právneho štátu dodržiavajú.
V kľúčovom hlasovaní o rozpočte a Fonde obnovy sa na stranu Poľska a Maďarska pridalo aj Slovinsko.
Návrh rozpočtu síce nevetovalo, no oficiálne podporilo maďarské a poľské veto. Janša vtedy vyhlásil, že "len súd môže povedať, čo je právny štát"
"V tom momente sa spojenectvo Orbána a Janšu spečatilo," hovorí Szalai.
Čochvíľa tu môžeme mať ešte viac Orbánov a Janšov

Europoslankyňa Sophie In 't Veld, ktorá po vražde novinára Jána Kuciaka viedla monitorovacie misie na Slovensku a dodnes hodnotí posun v oblasti právneho štátu, hovorí pri Maďarsku a Slovinsku o zlyhaniach na európskej úrovni.
"Demokracia stojí na brzdách a protiváhach a tie sú v Maďarsku takmer mŕtve. Veľmi podobné je to v Poľsku a očakávam, že veľmi skoro sa k nim pridá aj Slovinsko," zdôraznila In 't Veldová v rozhovore pre SME.
"Je hanba, že (proti Maďarsku, pozn. red.) Európska komisia nezasiahla. Nezasiahla ani Európska ľudová strana (EPP), kam patrí Fidesz."
Súčasťou EPP, ktorá je najväčšou v Európskom parlamente, je aj Slovinská demokratická strana Janeza Janšu.

"V EPP je teraz päť strán, ktoré majú doma problém s právnym štátom a dodržiavaním základných ľudských práv. Ak je päť z 27 členských štátov v zóne ohrozenia a vo všetkých vládnu členovia EPP, znamená to, že problém je v EPP," tvrdí In 't Veldová.
Rovnaký názor má aj Szalai, podľa ktorého by si mala EPP urobiť poriadok vo vlastných radoch.
"Bolo by užitočné, keby prešla sebareflexiou a zvážila skutočné sankcie proti Fideszu aj Slovinskej demokratickej strane," hovorí Szalai, podľa ktorého by to mala EPP spraviť ešte skôr, ako sa Slovinsko v júli ujme predsedníctva v Rade Európskej únie.
"Ak zostane Európska ľudová strana k Fideszu a Slovinskej demokratickej strane slepá, o niekoľko rokov tu budeme mať ďalších Orbánov a Janšov,“ tvrdí Szalai.