Situácia v Rusku sa od čias stíhania Pussy Riot len zhoršuje, hovorí pre SME DAMELIA AJTKOŽINOVÁ, výskumníčka mimovládnej organizácie Human Rights Watch pre Rusko.
Zadržaným po posledných protestoch odopierajú prístup k právnikom, držia ich v nevyhovujúcich podmienkach, prichádzajú správy o mučení, ktoré aktivisti dodatočne overujú.
Označenie za zahraničného agenta môže znamenať, že úrady môžu prakticky úplne blokovať vašu činnosť, hovorí vyštudovaná právnička pôsobiaca v Moskve.
V rozhovore sa dočítate
- Ako vyzerá súčasná situácia v Rusku?
- Prečo končia za mrežami právnici demonštrantov?
- Má Human Rights Watch dôkazy o mučení vo väzniciach?
- Prečo je súčasná vláda najrepresívnejšia od sovietskych čias?
- Aká je situácia v porovnaní so zásahmi proti Pussy Riot?
- Ako v tejto situácii pracujú mimovládne organizácie?
- Čo na zistenia aktivistov hovorí ruská vláda?
Ako to teraz vyzerá v moskovských uliciach? Prebiehajú ešte protesty?
Prebieha prenasledovanie aktivistov a ich zadržiavanie. Tím Alexeja Navaľného oznámil, že až do jari pozastaví väčšie protesty v mestách a sústredí sa na lobing v krajinách Európskej únie v prospech sankcií.
Napriek tomu sa v nedeľu na Valentína odohrala protestná akcia, ktorej zmyslom bolo, aby ľudia vyšli na záhradu alebo pred domy a zapálili baterky, mobily či sviečky. Potom to mali odfotiť a ukázať na sociálnych sieťach.

Ako to dopadlo?
Informácie o počtoch účastníkov sa líšia, Navaľného tím hovorí, že dostal fotografie z mnohých miest po celej krajine, viac ako osemtisíc. Vládne médiá informujú len o desiatkach ľudí.
Veľmi podobné to bolo aj pri predošlých protestoch. Aj keď sme jednoznačne videli tisíce ľudí v uliciach a len v Moskve na jednom proteste zatkli viac ako 1600 ľudí, ministerstvo vnútra tvrdilo, že sa na nich zúčastnilo asi dvetisíc ľudí.
Zatknutých bolo veľa ľudí, máte nejaké príbehy, ktoré sa vás osobitne dotkli?
Jednou z vecí, ktorá tieto protesty odlišuje od predošlých, je, že tentoraz úrady nezasahujú len proti aktivistom. Proti nim sa v Rusku zasahuje bežne, či už na protestoch, alebo preventívne ešte pred nimi. Teraz sa však osobitne zameriavajú na novinárov a ľudskoprávne monitorovacie organizácie, ktoré protesty len sledujú.

Opísali sme aj príbehy dvoch ľudskoprávnych právnikov, ktorí skončili na päť dní vo väzbe za to, že zadržaným demonštrantom poskytovali právnu pomoc.
Michaila Benaša z juhoruského Krasnodaru obvinili z organizácie protestu po tom, ako kolegov právnikov na sociálnej sieti vopred vyzýval, aby sa pripravili na protest, že sa tam bude zatýkať a ľudia budú potrebovať ich pomoc.
Mansur Gilmanov z Moskvy prišiel na policajnú stanicu ako právnik nadácie napojenej na Navaľného za svojím klientom, ku ktorému ho odmietli pustiť. Ľuďom tak odoberajú právo na právne zastúpenie, čo je súčasťou problému a nanešťastie to nie je výnimočná situácia.
Keď sa chcel Gilmanov sťažovať, napadli ho a obvinili, že neuposlúchol príkaz polície, za čo dostal trest päťdňového väzenia. Nariadili mu opustiť krajinu a potom ho nasilu deportovali.
Ako to vyzerá vo väzbe?