PARÍŽ, BRATISLAVA. Zeyneb Bouabidiová bola v nedeľu medzi demonštrantmi na parížskom predmestí Conflans-Saint-Honorine. Bolo to symbolické miesto, práve pred miestnou školou v októbri džihádista odrezal hlavu učiteľovi Samuelovi Patymu po tom, ako učiteľ študentom na náuke o spoločnosti ukazoval karikatúry proroka Mohameda.

Táto vražda Francúzom pripomenula sériu teroristických útokov z rokov 2015 a 2016, po nej nasledovali ešte ďalšie dva útoky spolu s tromi obeťami. A tento útok vyvolal aj diskusiu, ktorá viedla k návrhu zákona na boj proti extrémizmu, ktorý v utorok schválil parlament.
Bouabidiová nie je extrémistka, no podobne ako mnohí kritici zákona hovorí, že jeho skutočným zámerom je obmedziť aj tých moslimov, ktorí sa nehlásia k radikálnej viere.
„Nemôžeme útočiť na celú komunitu len preto, že jedna osoba vykonala otrasný skutok,“ povedala agentúre AP.
Ja som vo svojej krajine
Tvrdí, že aj ona sama sa pre svoje arabsky znejúce meno stáva terčom diskriminácie na univerzite a v práci. Obáva sa, že podobné zákony situáciu len zhoršia. „Hovoria mi, aby som sa vrátila do svojej krajiny, ale ja som vo svojej krajine! Narodila som sa vo Francúzsku,“ dodáva.
Nikde v zákone sa síce islam výslovne nespomína, ale zákon prichádza po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril o hrozbe „islamistického separatizmu“ a aj podľa vládnych predstaviteľov smeruje najmä proti radikálnym džihádistom.
„Islamizmus je trójsky kôň, ktorý nesie bomby ohrozujúce našu spoločnosť,“ napísal minulý rok v knihe Macronov minister vnútra Gérald Darmanin.