N'DJAMENA. Čad vyšle do operácií proti džihádistom v pohraničnom pásme Sahelu 1200 svojich vojakov. Uviedol to v pondelok podľa agentúry AFP čadský prezident Idriss Déby.
Dochádza k tomu v čase, keď sa Francúzsko snaží znížiť svoju dlhoročnú vojenskú prítomnosť v tomto regióne a vedie o tom rokovania s Burkinou Faso, Čadom, Mali, Mauritániou a Nigerom, ktoré sa tiež angažujú v boji proti džihádistom v Saheli.
Čad zatiaľ záväzok nedodržal
Čadskí vojaci budú rozmiestnení v oblasti tzv. trojmedzia medzi Nigerom, Mali a Burkinou Faso, uviedol Déby vo svojom vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti Twitter počas regionálneho summitu skupiny G5 konaného v čadskej metropole N'Djamena.

Čad, ktorý má údajne najlepšie ozbrojené sily spomedzi štátov skupiny G5, prisľúbil vyslanie práporu do oblasti potýčok s džihádistami aj pred rokom.
Doteraz však tento svoj sľub nerealizoval - údajne pre pretrvávajúcu teroristickú hrozbu na vlastnom území, z finančných dôvodov, ale aj pre spory týkajúce sa rozmiestnenia čadských vojakov.
Déby na začiatku summitu piatich štátov Sahelu v N'Djamene uviedol, že je čas, aby medzinárodné spoločenstvo naliehavo zvýšilo prostriedky na rozvoj a zmiernenie chudoby s cieľom prerušiť zdroje náboru džihádistov.
Francúzsko chce ich počet vojakov znižovať
Prostredníctvom videkonferenčného hovoru sa k summitu pripojil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Jeho krajina má momentálne v oblasti trojmedzia 5 100 svojich vojakov a chce ich počet znižovať.
Presadzuje pritom myšlienku "sahelizácie", ktorá spočíva v odovzdaní "štafety" armádam zainteresovaných štátov regiónu. Tie sú však nedostatočne vyškolené a vybavené, a teda aj zraniteľné, konštatoval denník Le Monde.
Francúzska armáda tvrdí, že svojimi operáciami v Saheli výrazne oslabila džihádistickú organizáciu Islamský štát (IS), pričom fyzicky zlikvidovala aj niekoľko vodcov al-Káidy islamského Magribu (AQIM). V roku 2020 súčasne zaznamenala i zníženie počtu útokov na svoje základne.
Napriek týmto taktickým úspechom zostáva situácia v troch krajinách najviac postihnutých povstaniami džihádistov zložitá.
Viac ako osem rokov po začiatku krízy v severnom Mali, ktorá sa naďalej šíri do subregiónu, totiž sotva uplynie deň bez útoku zameraného voči ich predstaviteľom či inštitúciám, jeho občanom alebo hospodárskej infraštruktúre, napísal Le Monde.