Vilnius/Riga/Tallinn 14. júna (TASR) - Pobaltské republiky - Litva, Lotyšsko a Estónsko - si dnes spomienkovými pietnymi akciami pripomenuli 64. výročie začiatku masových deportácií tamojšieho obyvateľstva zo 14. júna 1941. V rámci nich putovalo v priebehu piatich desaťročí do odľahlých oblastí niekdajšieho Sovietskeho zväzu, vrátane Sibíri, nedobrovoľne viac ako 150.000 Litovcov, 100.000 Lotyšov a 35.000 Estóncov.
Mnohí z nich sa už do vlasti nikdy nevrátili, iní boli zasa po návrate konfrontovaní so skutočnosťou, že v ich príbytkoch žijú iní ľudia.
Na Litve vyzvali v dnešný Deň smútku a nádeje rečníci, vrátane poslancov tamojšieho zákonodarného zboru, Ruskú federáciu, aby priznala centrálnu úlohu pri okupácii krajiny, čomu sa Moskva doteraz bráni. Prezident Valdas Adamkus v slávnostnom prejave poznamenal, že sa opäť ozývajú hlasy spochybňujúce fakt okupácie a zdôraznil, že Vilnius sa nevzdá vlastného hodnotenia historických udalostí. Premiér Algirdas Brazauskas vyzval pobaltské štáty, Maďarsko a Poľsko, aby spoločne vyriešili otázku odškodnenia za sovietsku okupáciu. Podľa jeho slov pre verejnoprávny rozhlas si právo na odškodnenie zo strany Ruska môže osobovať nielen Litva, ale aj ďalšie pobaltské štáty, Maďarsko, Poľsko a ďalšie krajiny. V tejto súvislosti predseda litovskej vlády navrhol spoločné kroky v záujme riešenia otázky za spoluúčasti medzinárodných organizácií.
Litovský parlament mienil pôvodne prijať dnes aj uznesenie o predmetnom odškodnení, nakoniec však tento krok odložili na neskorší termín.
Prezidentka susedného Lotyšska Vaira Vike-Freibergová vyzvala pred Pamätníkom slobody v Rige prítomných, medzi ktorými nechýbali aj viacerí pamätníci tristného obdobia novodobých dejín krajiny, aby nezabudli na udalosti nie tak dávno minulé.
Najvyšší estónsky predstaviteľ Arnold Rüütel sa v Talline nechal počuť, že takmer každý Estónec mal medzi deportovanými príbuzného, takže deportácie sa vlastne bytostne dotkli takmer celého obyvateľstva krajiny.
6 le juh
