MINSK. Koordinačná rada bieloruskej opozície trvá na prepustení politických väzňov a odmieta možnosť riešenia politickej krízy prijatím novej ústavy.
Informovala o tom v sobotu agentúra Interfax.
"Znovu opakujeme, že na obnovenie jednoty v spoločnosti je potrebný plnohodnotný dialóg o spôsoboch riešenia politickej krízy. Prvým krokom dialógu musí byť odmietnutie (uplatňovania) represií z politických dôvodov, ako aj prepustenie všetkých politických väzňov," uvádza sa vo vyhlásení opozície.
Zverejnené bolo v reakcii na výsledky VI. všebieloruského ľudového zhromaždenia, na ktorom sa vo štvrtok a piatok zúčastnilo 2700 delegátov - zástupcov vládnych úradov a vybraných zástupcov občanov.
Reforma ústavy má priniesť pokoj
Opozícia vo svojej reakcii konštatovala, že vedenie krajiny sľubuje ústavnú reformu v nádeji, že "spoločnosť sa vyrovná s tým, čo sa deje".
Lukašenko chce do roka referendum o zmenách ústavy, podrobnosti neprezradil Čítajte Odporcovia súčasného režimu v Bielorusku však súčasne zdôrazňujú, že "prijatie novej ústavy má byť poslednou fázou prekonania politickej krízy".
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko v piatok vyhlásil, že hlasovanie o novom znení bieloruskej ústavy by sa malo odohrať súčasne s komunálnymi voľbami, a to najneskôr 18. januára 2022.
Podľa AP ide o ďalší Lukašenkov pokus upokojiť opozíciu a obyvateľov, ktorí sa v posledných mesiacoch zapojili do protivládnych protestov.
Lukašenko zorganizoval referendá o ústavných zmenách už dvakrát, vždy pritom pretlačil zmeny, ktorými si upevnil moc: v roku 1996 takto získal právomoc menovať sudcov a referendum z roku 2004 mu umožnilo uchádzať sa znovu o prezidentský post, aj keď hlavou štátu bol predtým dve po sebe idúce funkčné obdobia.
Bez opozície
Všebieloruské ľudové zhromaždenie je grémiom, ktoré nepatrí do systému mocenských orgánov. Jeho delegátmi sú vládni predstavitelia a režimom vybraní zástupcovia z rôznych oblastí spoločnosti.
Opozícia naň nemá prístup a kritizovala ho ako nelegálne. Opozícia, ktorej lídri sú uväznení alebo boli nútení odísť do exilu, označila zhromaždenie v Minsku za "politické divadlo".
Cieľom zhromaždenia bolo prerokovať a schváliť hlavné body programu sociálno-ekonomického rozvoja Bieloruska na roky 2021-25.
Prvé takéto zhromaždenie sa uskutočnilo v októbri roku 1996 - pred spomenutým referendom o zmenách a doplnkoch do ústavy. Odvtedy sa koná každých päť rokov, aby jeho delegáti schválili program sociálno-ekonomického rozvoja krajiny na nasledujúcich päť rokov.
Tento rok sa konalo v čase pretrvávajúcich a nebývalých protestov opozície a časti obyvateľov krajiny proti výsledkom prezidentských volieb z 9. augusta minulého roku.
Za ich víťaza bol síce vyhlásený Lukašenko, ale opozícia i Západ považujú výsledky volieb za sfalšované. Demonštranti požadujú rezignáciu Lukašenka, prepustenie politických väzňov a usporiadanie nových volieb.
