BRATISLAVA. Stretli sa v izolácii, na zasneženom polostrove Hel na severe Poľska, kde ich pozdravom lakťom privítal poľský prezident Andrzej Duda. Prezidentka Zuzana Čaputová, český prezident Miloš Zeman a ich maďarský kolega János Áder rokovali uplynulý utorok aj o tom, kam bude ďalej smerovať spolupráca štyroch susedných krajín v strednej Európe.
Visegrádska štvorka totiž v pondelok oslávi 30. výročie. Vznikala ako spoločný nástroj krajín so spoločnou komunistickou minulosťou na to, aby sa bližšie integrovali do Európy a západného sveta. Dnes je však V4 často vnímaná ako euroskeptická skupina, či dokonca neposlušné a nekonštruktívne zoskupenie krajín, ktoré veľa tém rozdeľuje aj v rámci klubu.
Niektorí politici otvorene hovoria o tom, že je čas na Visegrád zabudnúť, iní v ňom vidia najmä nástroj, ako mať silnejší hlas nielen v Únii.
Čudné kvarteto
Stretnutie 15. februára 1991 malo napodobniť to, ktoré sa v maďarskom Visegráde udialo ešte v 14. storočí – na brehu Dunaja sa vtedy stretli český, poľský a uhorský kráľ a rokovali o mieri medzi troma kráľovstvami.
O 656 rokov neskôr ich nasledovali československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský premiér József Antall. Z pôvodne Visegrádskej trojky sa rozpadom Česko-Slovenska stala Visegrádska štvorka. Hlavný cieľ – vrátiť sa do zjednotenej Európy.
