"Neviem, či som sa bála. Skutočne neviem. Snažila som si zachovať chladnú hlavu. Asi to mi umožnilo konať racionálne," hovorí Anna Lehocká, ktorá v septembri 2004 zachránila dvoch mladých ľudí z horiaceho auta. Za svoj čin získala pred týždňom ocenenie Humanitný čin roka 2004.
Táto učiteľka materskej školy z Čierneho Balogu začula v osudnú noc obrovský rachot. Práve pozerala televízny film, bola už neskorá noc. "Ten zvuk bol silný, plechový. Po ňom sa rozľahlo hrobové ticho," opisuje udalosť dnes.
Vyskočila z postele a v nočnej košeli vybehla von zistiť, čo sa deje. "V prvom okamihu som nevidela nič. Až pri zákrute som zbadala, že asi päťdesiat metrov od nášho domu niečo horí." Vrátila sa rýchlo po župan, vzala aj baterku a bežala späť.
Susedova garáž bola úplne zdemolovaná. Z prednej časti auta, ktoré bolo do nej zakliesnené, šľahali plamene. Keď obrátila baterku dovnútra, uvidela dvoch ľudí. Nejavili známky života. Nevedela, kto sú, aké je to auto, či je nádrž vpredu, alebo vzadu, jediné, čo jej radil rozum, bolo - dostať ich rýchlo von.
Anna Lehocká si už vtedy uvedomovala, že auto môže každú chvíľu explodovať. Napriek tomu zostala tam a snažila sa pomôcť. Predné dvere boli zaseknuté, povolili až zadné. Nimi vytiahla spolujazdca, potom sa snažila prebrať druhého. Ležal tvárou na volante. Mykala ním a kričala: "Počuješ? Hýb sa, lebo tu všetci zhoríme!"
Napriek tomu, že plamene už siahali do výšky štyroch metrov, vodič nebol schopný spolupracovať. Spolujazdca to však prebralo zo šoku. Začal svojej záchrankyni pomáhať. Spoločne sa im podarilo otvoriť aj predné dvere. Vodiča položili opatrne na trávnik a prikryli. Anna bežala zavolať záchranku.
Tá prišla o niekoľko minút. Chlapcov dali do poriadku lekári. Anne Lehockej zostal v ušiach praskot skiel a trauma z ohňa: "Vzbudzuje vo mne nepríjemný pocit. Auto nevybuchlo, zato zhorelo do tla. Ale tí dvaja žijú! To je dôležité."
