Brusel 14. júna (TASR) - Slovensko ide na tohtotýždňový summit EÚ s jednoznačným cieľom dosiahnuť dohodu o finančnom výhľade únie na obdobie 2007-13, ktorého návrh mu v súčasnej podobe vyhovuje. Povedal to dnes v Bruseli slovenský veľvyslanec pri EÚ Maroš Šefčovič.
Podľa odhadov vyplývajúcich z návrhu luxemburského predsedníctva by Slovensko mohlo počas siedmich rokov dostať len z kohéznej politiky, ktorá slúži na podporu zaostalejších regiónov, asi 10,5 miliardy eur. Príjem z ďalších kapitol nie je zatiaľ možné presne odhadnúť.
Podľa súčasných parametrov, ktoré sú v negociačnom balíku, môžeme očakávať, že Slovensko by mohlo benefitovať z európskych zdrojov zhruba vo výške jednej miliardy eur ročne počas obdobia celej budúcej finančnej perspektívy. To by bola čistá hotovostná pozícia SR, povedal novinárom veľvyslanec Šefčovič.
Súčasný luxemburský návrh, ktorý sa však ešte bude meniť a vôbec nie je jasné, či a v akej podobe sa nakoniec dohodne, Slovensku vyhovuje. Pre Slovensko je tento návrh už teraz prijateľný, lebo zohľadnil hlavné požiadavky, s ktorými sme išli do rokovaní, vysvetlil Šefčovič.
Jednou zo slovenských požiadaviek bolo čo najspravodlivejšie rozdelenie podpory, podarilo sa presadiť tiež to, aby jedným z hlavných princípov pre výpočet prostriedkov pre jednotlivé štáty boli individuálne miery ekonomického rastu, ktoré má Slovensko vyššie ako pôvodne navrhované priemerné hodnoty.
Podľa diplomatov sa čistá pozícia Slovenska v luxemburskom návrhu napriek celkovému zníženiu výdavkov oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie zlepšila.
SR si preto želá dohodu. Slovensko ide na summit s veľmi jasným cieľom: našou najvyššou prioritou je to, aby sa dosiahla dohoda. Myslíme si, že EÚ to v súčasnej situácii potrebuje, výrazne by to prispelo k upokojeniu politických nálad a dalo by nový impulz pre ďalšie pozitívne diskusie v EÚ, povedal Šefčovič.
Podľa diplomatov však bude Slovensko na summite vo štvrtok a piatok skôr v úlohe štatistu. Celková dohoda stojí na zmierení pozícií veľkých hráčov, najmä Británie a Francúzska, kde existuje zásadný a podľa doterajších vyjadrení ťažko prekonateľný rozpor.
Británia trvá na zachovaní tzv. britskej zľavy z príspevkov do rozpočtu, vďaka ktorej ušetrila v tomto finančnom období ročne v priemere 4,6 miliardy eur. Aj podľa dnešných vyjadrení hovorcu premiéra Tonyho Blaira v Luxemburgu odmieta Londýn návrh tzv. britský rabat zmraziť na tejto priemernej výške. Bez zmien v súčasnom systéme môže zľava narásť na sedem až osem miliárd eur ročne.
Londýn pripúšťa diskusiu o zmene rabatu len za predpokladu, že sa otvorí už dohodnutá kapitola poľnohospodárstvo. O tej však odmieta diskutovať Francúzsko, ktoré z nej čerpá najviac zdrojov.
Veľa napovie dnešná schôdzka Blaira s francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom v Paríži, očakáva sa však, že len potvrdí ich rozpory. To, kto z dvojice Blair-Chirac ustúpi a do akej miery, môže na summite rozhodnúť o dohode či krachu. Tvrdé pozície zaujímajú aj čistí prispievatelia Holandsko a Švédsko, pružnejšie sa v poslednom čase ukazuje Nemecko.
