MOSKVA, BRATISLAVA. O ruských trestaneckých kolóniách sa rozprávajú mnohé tragické príbehy. Vznikať začali v cárskych časoch, vo forme gulagov ich vystaval sovietsky diktátor Josif Stalin na zotročenie a vyvraždenie celých komunít a tieto dodnes tvoria základ trestaneckého systému v krajine.
Aj keď podmienky v nich nie sú podobne tvrdé ako v sovietskej ére, aj teraz sa stane, že odtiaľ prichádzajú správy o policajnej brutalite so smrteľnými následkami.
Do jednej z nich sa teraz presunie opozičný líder Alexej Navaľnyj, ktorému v utorok súd pôvodný triapolročný podmienečný trest z roku 2014 zmenil na pobyt za mrežami. Európsky súd pre ľudské práva označil pôvodný proces za vykonštruovaný.
Desať mesiacov si už Navaľnyj odsedel v domácom väzení, v trestaneckej kolónii by mal ostať do septembra 2023.
Aby zlomili vôľu človeka

„Každodenný život v kolónii je nastavený tak, aby väzni, ktorí vedú brigádu a dostávajú príkazy priamo od vedenia väznice, zlomili vôľu človeka,“ napísala v roku 2013 v otvorenom liste Nadežda Tolokonnikovová z kapely Pussy Riot. Aj ona sa postavila proti Putinovi a v trestnej kolónii sa ocitla za poburovanie. „Budú ich šikanovať a premenia na tichého otroka.“
Ruský väzenský systém je organizovaný inak ako systémy v iných krajinách, píše v správe spred dvoch rokov Jan Strzelecki z poľského Centra pre východné štúdiá. Namiesto v celách väzni bývajú vo veľkých barakoch, v jednej miestnosti ich žije aj viac ako sto.