Článok pokračuje pod video reklamou
FRANKFURT NAD MOHANOM. Nemecký neonacista Stephan Ernst (47), ktorého súd vo Frankfurte nad Mohanom poslal vo štvrtok do väzenia na doživotie je v povojnových dejinách Nemecka prvým odsúdeným za vraždu politika motivovanú pravicovým extrémizmom.
Tým je tento prípad v Nemecku ojedinelý a preto vyvolal značnú pozornosť.
Zastrelil ho na terase jeho domu
Súvisiaci článok Navaľnyj zostáva vo väzbe, súd ho odmietol prepustiť Čítajte Popredného nemeckého komunálneho politika Waltera Lübckeho našli 2. júna 2019 so strelným zranením hlavy na terase jeho domu v mestskej časti Istha v meste Wolfhagen v spolkovej krajine Hesensko. Kresťanskodemokratický politik bol vysoko postaveným úradníkom na regionálnej úrovni, pôsobil ako prednosta okresného úradu v meste Kassel a bol zástupcom hesenskej vlády v oblasti Severného Hesenska.
Walter Lübcke bol známy tým, že počas masovej migrácie do Nemecka sa zasadzoval za práva žiadateľov o azyl, čo sa mu stalo osudným. V roku 2015 - po príleve utečencov z vojnou rozvrátenej Sýrie a Iraku - na adresu protiislamského a proticudzineckého hnutia Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida) verejne povedal, že ak nezdieľajú spoločné hodnoty, "môžete túto krajinu opustiť."
Po týchto vyjadreniach spustili pravicoví extrémisti na hlavu Lübckeho lavínu vyhrážok smrťou. Po zverejnení informácií o smrti Lübckeho začali na sociálnych médiách krajne pravicových strán pribúdať príspevky oslavujúce jeho vraždu.
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer nazval toto správanie "úpadkom ľudskej morálky" a prisľúbil sprísnenie bezpečnostných opatrení vrátane zákrokov proti nenávistným výrokom na internete, pričom pravicový extrémizmus označil za najväčšie nebezpečenstvo, ktorému krajina čelí. Po vražde Lübckeho nasledovali útoky pravicových extrémistov v Halle a v Hanau.
Svoje slová poprel
K vražde Waltera Lübckeho sa po zadržaní políciou v júni 2019 a po počiatočnom mlčaní priznal pravicový extrémista Stephan Ernst. Uviedol aj podrobnosti o tom, ako sa k zbraniam, ktoré vlastnil, dostal, a opísal, kde ich ukryl.
Neskôr však svoje slová poprel, aby sa napokon v auguste 2020 prostredníctvom svojho právnika na Vrchnom krajinskom súde vo Frankfurte nad Mohanom k činu definitívne priznal.
Zo slov neonacistu Ernsta vyplynulo, že svoj čin dlho zvažoval. Najmenej dvakrát, v roku 2017 a 2018, sa priblížil k Lübckemu so zbraňou v taške. Na základe jeho výpovede sa k vražde regionálneho politika rozhodol vzhľadom na trestné činy, ktorých sa dopúšťali migranti.
Doživotný trest
Štátny zástupca požadoval pre Ernsta doživotný trest. "Bol to útok na náš právny štát a demokratické hodnoty, za ktoré sa doktor Lübcke zvlášť zasadzoval," vyhlásil štátny žalobca Dieter Killmer, pričom hovoril o "vražde historickej dimenzie".
V rámci procesu bol Stephan Ernst obžalovaný aj z pokusu o vraždu irackého utečenca z roku 2016, ktorého údajne ťažko pobodal. V tejto časti obžaloby bol však oslobodený.
Spoluobžalovaného v prípade Lübckeho vraždy Markusa H. odsúdili sudcovia na 1,5 roka s trojročnou skúšobnou lehotou za nedovolené držanie automatickej zbrane. Zo spoluúčasti na vražde Lübckeho ho súd ale oslobodil.
V Nemecku sa môžu odsúdení na doživotie dostať na slobodu najskôr po 15 rokoch. V prípade neonacistu Stephana Ernsta, ktorý má navyše bohatú kriminálnu minulosť, to však nebude možné, pretože súd označil jeho vinu za mimoriadne závažnú a vyhradil si právo následnej ochrannej väzby.
