Navaľnyj je inteligentný a rozhľadený človek, Rusko musí umožniť, aby sa podieľal na politickom živote, hovorí v rozhovore pre SME poslanec Európskeho parlamentu VLADIMÍR BILČÍK.
O prípade smrti Slováka Jozefa Chovanca na belgickom letisku sa hovorí aj na pôde Európskeho parlamentu, v stredu konkrétne na výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorého ste členom. Čo to prináša?
Tento projekt je spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom grantu Európskeho parlamentu. Tento článok odráža výlučne názory autorov a Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.Ide o kombináciu verejného a inštitucionálneho tlaku. Ak vznikajú otázky, či bol zásah voči európskemu občanovi spravodlivý, alebo či nedošlo k systémovému zlyhaniu, je dôležité, aby sa kládli aj v Európskom parlamente. Komisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, pod ktorého spadá hodnotenie dodržiavania právneho štátu v členských krajinách, som vyzval, aby pri hodnotení Belgicka dôsledne sledoval tento prípad. Komisár sľúbil, že na to dozrie, budeme sa ho opäť pýtať.
Od Chovancovej smrti ubehli takmer tri roky a my dodnes nevieme, čo sa stalo medzi tým, ako opustil lietadlo a jeho smrťou. Nevieme, prečo zomrel, netušíme, kedy sa to dozvieme. Na tieto veci sme sa mohli v stredu na výbore pýtať ľudí, ktorí pôsobili v belgickej politike alebo polícii – Reyndersa alebo súčasnej šéfky Europolu Catherine de Boll – a dnes majú zodpovednosť na európskej úrovni. Budeme v tom pokračovať.
Niektorí politici otvorene hovoria, že tento prípad je dôkazom, že západné štáty Únie neberú občanov tých východných ako rovnocenných, keďže o okolnostiach Chovancovej smrti sa verejnosť dozvedela až po dva a pol roku, keď video zverejnil spravodajský web. Čo na to hovoríte?
Predovšetkým ide o tragédiu otca rodiny, to treba vyšetriť a ak prišlo k systémovým zlyhaniam, treba sa z nich poučiť. Absolútne však odmietam konšpirovanie o tom, že západná časť Únie neberie východnú časť vážne. Berie, na pôde Európskeho parlamentu hovoria lídri Europolu či Európskej policajnej akadémie, rozhorčení sú europoslanci zo všetkých krajín aj belgická verejnosť. Práve členstvo v Európskej únii a európsky dialóg o právnom štáte dáva Slovensku možnosť tlačiť na vyšetrenie prípadu, inak by to možné nebolo.
Ako by mala Európska únia reagovať na dianie v Rusku a najmä zatknutie Alexeja Navaľného?
Diskusie o tejto téme v Európskom parlamente boli veľmi ostré, hovorili o tom ministri zahraničných vecí, veľkou témou to bude aj na jarnom summite Európskej rady. Situáciu v Rusku a vo východnom susedstve sa dostáva medzi prioritnú agendu Únie.
Ako europoslanec sa intenzívne venujem zvlášť západnému Balkánu a tam geopolitický zápas s Ruskom vidíme každodenne. Musíme si jasne nastaviť červené línie – Rusko je pre nás konkurent, súper v geopolitickom priestore a, žiaľ, čoraz viac sa odkláňa od princípov, ku ktorým sa hlási v Rade Európy a ktoré súvisia s demokraciou a ochranou základných ľudských práv.
Vidno to pri zaobchádzaní s Navaľným?
Vladimír Bilčík (45)
- V 90. rokoch študoval v Spojených štátoch na strednej aj vysokej škole.
- Učil na Univerzite Komenského a pôsobil v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
- Do Európskeho parlamentu sa dostal ako kandidát strany Spolu.
- Je predsedom delegácie EP pre vzťahy s Čiernou Horou a stálym spravodajcom pre Srbsko.
On je toho dôkazom. Rusko sa ho neustále snaží odstaviť, zničiť, prekazili mu kandidatúru v regionálnych aj v prezidentských voľbách. Kremeľ sa ho pokúsil prostredníctvom tajných služieb zabiť, po návrate do Ruska ho zatkli a vo vykonštruovanom prípade poslali do väzenia. Je extrémne dôležité, aby sme ten prípad dosledovali.
Očakávame, že keď budúci týždeň pôjde šéf európskej diplomacie Josep Borrell do Moskvy, bude hovoriť o prepustení Navaľného. Ten sa vrátil do Ruska, aby politicky bojoval o zmenu pomerov a to mu musia férovým spôsobom umožniť.
Podporujete ďalšie sankcie?
Mali by sme zaviesť sankcie voči ľuďom zodpovedným za to, kde sa Navaľnyj ocitol – nielen vo väzení, ale aj v nemeckej nemocnici po pokuse o jeho likvidáciu novičokom. Na európskej úrovni už máme Magnitského zákon, na jeho základe môžeme postupovať proti konkrétnym osobám. Musíme tiež zabrániť tomu, aby nelegálne ruské peniaze fungovali v legálnom európskom biznise. Rusko musí cítiť, že červené línie nemáme len na papieri, ale vieme ich aj uplatniť. Sankčný mechanizmus nám na to dáva páky.
Európsky hlas, aj keď nie je taký jednotný, ako by som si prial, nám však vo vzťahu k Rusku dáva veľkú silu. Slovensko by osamote nemalo šancu čokoľvek urobiť. Dôležité je to aj pre západný Balkán. Ak Únia nebude dôsledná v červených líniách, bude mať problém aj v geopolitickom súboji v našom susedstve.
Neobávate sa, že sankcie a podpora len potvrdia ruský vládny naratív, že Navaľnyj pracuje pre Západ?
Neobávam, nejde totiž o snahu Západu vplývať na každodenný chod ruskej politiky. Je to podpora vôle ľudí v Rusku po základnej spravodlivosti. Niečo podobné sme robili aj v Bielorusku, kde doteraz každý víkend ľudia mrznú v uliciach. Navaľnyj je dnes najväčšou hrozbou pre ruský režim, je známy a z vlastnej skúsenosti ho poznám ako vzdelaného a inteligentného muža. Režim sa drží pri moci len násilím a prenasledovaním oponentov. Európa potrebuje normálne vzťahy s Ruskom, dialóg sa však musí diať na základe spoločných hodnôt a dnes také, žiaľ, žiadne nemáme.
Sankcie voči Rusku Európa uplatňuje dlhodobo, čo nimi dosiahla?
Sankcie sú vždy behom na dlhé trate a musíte mať premyslené, čo bude ďalší krok, ako ich viete stupňovať a ako dlho ich viete udržiavať. Konflikty s Ruskom sa začali od vojny v Gruzínsku a najviac to bolo vidieť na Ukrajine. Putinov režim si predstavoval, že po obsadení Krymu bude z východnej Ukrajiny pokračovať ďalej, ale vďaka sankciám a jednote štátov Únie sme Rusko zastavili. Bez toho by sa ruské vojská mohli zastaviť až v Užhorode, čo by pre Slovensko bola úplne iná bezpečnostná hrozba.
Čo si teraz od súčasného tlaku sľubujeme?
Že Navaľnyj bude prepustený, že sa vráti do politiky. Potom môže nastať strategická diskusia o tom, ako ďalej s Ruskom a už sa azda nebude opakovať, že politické rozhorčenie sprevádzajú ekonomické vzťahy, ktoré podkopávajú princípy, ku ktorým sa hlásime.
O sankciách a zahraničnej politike sa rozhoduje na úrovni ministrov, funguje tiež komisár pre zahraničné vzťahy. Kde do tohto vstupuje Európsky parlament?
O týchto témach vieme hovoriť v pléne Európskeho parlamentu, na výboroch aj v rámci našich frakcií. Na Slovensku je síce Spolu malou stranou, no vďaka členstvu v najväčšej frakcii ľudovcov sa aj ja môžem podieľať na európskej zahraničnej politike a vplývať napríklad na členov nemeckej CDU.
V týchto dňoch dokončujem správu o Srbsku, ktorá bude akýmsi vysvedčením snahy krajiny dostať sa do Únie vrátane kritických poznámok ku srbskému príklonu k Rusku a k Číne. Vstup nového člena schvaľuje Európsky parlament rovnako ako väčšinu dohôd s inými štátmi. Aj nastavenie vzťahov s Ruskom alebo s Čínou tak budú musieť odobriť europoslanci.
Argumentujete za reguláciu obsahu na sociálnych sieťach, ako by to malo vyzerať?
Pandémia aj útok na americký Kongres ukazujú, že organizované, masívne, lživé dezinformačné kampane môžu doslova zabíjať. Pri covide-19 nás klamstvá stáli v Európe tisíce životov. Musíme preto v informačnom priestore dávať dôraz na overené fakty, vedu, analýzu založenú na poznaní a nie pocitoch. Na druhej strane je neprijateľné, aby niekto na základe nie celkom známych pravidiel rozhodoval o tom, či taký dôležitý politik ako americký prezident bude mať prístup k sociálnej sieti. O tomto by mali rozhodovať volení ľudia na základe demokratického rozhodnutia a záväzných pravidiel spoločných pre všetky sociálne siete.
Aké majú byť tieto pravidlá?
Musíme chrániť slobodu slova, treba však tiež potláčať historické lži o holokauste alebo propagáciu násilia, terorizmu, či rasizmu. To, čo je nelegálne v skutočnom svete, musí byť nelegálne aj na internete. Sociálne siete ukázali, že vedia stiahnuť účty, nastaviť si algoritmy tak, aby sa dopredu dostávali overené zdroje, čo facebook urobil krátko po amerických voľbách. Ak to vie urobiť jednorazovo, vie to urobiť aj na dlhšie, ak to vie urobiť v angličtine, môže to robiť aj v slovenčine. Potrebujeme spoločné európske pravidlá, slovenská vláda sama nemá silné páky na kontrolu toho, čo robia tieto digitálne giganty.
Súhlasíte s obmedzovaním dezinformačných zdrojov, akým je napríklad ruská štátna televízia RT?
Nemali by sme očakávať, že zo sociálnych sietí dezinformácie celkom vymiznú, ale mali by sme zabrániť situácii, keď emocionálne nabité a často manipulatívne či lživé senzácie majú vďaka algoritmom sociálnych sietí prednosť pred overenými faktami alebo vedeckými poznatkami. Nechceme rozhodovať o tom, ktorý príspevok stiahnuť. Internet musí zostať slobodným priestorom, ale zo strany sociálnych sietí potrebujeme oveľa väčšiu zodpovednosť a transparentnosť pri spôsobe, ako sa informácie šíria a ku komu sa dostanú.
Ako ďaleko je schvaľovanie týchto návrhov?
Europarlament nepredkladá návrhy, ale schvaľuje ich. V súčasnosti sú v tomto smere dve iniciatívy. Prvou Európsky akčný plán pre demokraciu (EDAP), ktorý má na starosti podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová a mal by okrem iného pomôcť serióznym médiám. V decembri minulého roka zas Európska komisia predstavila návrh Zákona o digitálnych službách v európskom priestore, ktorý sa bude meniť po rokovaniach s členskými štátmi a europarlamentom.
V návrhu je teraz pravidlo, že čo je nelegálne offline, musí byť nelegálne aj online, čo je fajn, ale podľa mňa musíme ísť v boji s dezinformáciami ďalej – v transparentnosti, algoritmoch, fungovania v rôznych jazykoch. Dúfam, že sa nám to podarí dokončiť počas aktuálneho mandátu Komisie a parlamentu, teda najneskôr do roku 2024.
V Spojených štátoch sa zmenil prezident. Čo zostane po Donaldovi Trumpovi a čo očakávate od Joea Bidena?
V prvom rade čakám iný štýl komunikácie, aj to je veľká zmena. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby sme spoločným hlasom hovorili na západnom Balkáne, snáď sa spoločne podarí posunúť dialóg Belehradu s Prištinou a západné smerovanie regiónu.
Práve v tomto susedstve sa v Európe odohral najväčší vojenský konflikt od konca druhej svetovej vojny. Musíme tiež hovoriť o globálnych hrozbách, napríklad o preventívnych opatreniach proti ďalším pandémiám, o spoločnom prístupe k sociálnym sieťam, aj v Spojených štátoch ničia dezinformácie demokraciu.
Vítam, že sa USA znovu prihlásili k parížskej klimatickej dohode. Európa ani Spojené štáty nevedia samostatne čeliť globálnym problém, konflikty nás budú sprevádzať aj naďalej, ale vidím priestor pre oveľa viac spoločných pozícií voči Rusku či Číne.
