Biden s Putinom od začiatku hovorí o citlivých témach

WASHINGTON, BRATISLAVA. Každý americký prezident od roku 1993 začínal svoje vládnutie snahou udobriť si Rusko alebo s ním aspoň zlepšiť vzťahy.

Bill Clinton veril v otvorenie novej kapitoly spolupráce po konci studenej vojny, George Bush mladší sa podľa vlastných slov pozrel ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi do očí a "uvidel tam jeho dušu", Barack Obama poslal svoju šéfku diplomacie, aby v Moskve symbolicky stlačila tlačidlo reštart, Donald Trump zas na rozdiel od svojich tajných služieb uveril Putinovmu slovu, že do amerických volieb nezasahoval.

Joe Biden nastúpil do úradu pred týždňom a potvrdzuje náznaky z kampane, že tentoraz to bude inak. "V skutočnosti sa Biden približuje skôr k pozícii Ronalda Reagana," píše magazín Time. "Snaží sa dosiahnuť kompromis pri dohodách, kde to dáva zmysel, ale nezabúda, že rokuje s pozostatkom niečoho, čo Reagan v slávnom výroku nazval Ríšou zla."

Biden s Putinom prvýkrát ako prezident hovoril v utorok cez telefón. Hlavným výsledkom ich telefonátu je dohoda na päťročnom predĺžení dohody známej ako New START, ktorá obmedzuje množstvo strategických jadrových hlavíc, ktoré majú v arzenáli jadrové mocnosti.

A čo Čína?

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Porazený Orbán, víťaz Macron. Komu pomôže zmena v Bielom dome Čítajte

Aj keď Trump proti Putinovi osobne nikdy nevystupoval, jeho administratíva odstupovala od predošlých dohôd s Ruskom o obmedzení jadrového arzenálu a New START bola poslednou, ktorá štyri roky Trumpa v Bielom dome prežila.

Odstúpiť však chcel aj od tejto dohody, ktorú v roku 2010 v Prahe podpísal Barack Obama s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom. Jej platnosť mala vypršať 5. februára, nechcel ju predĺžiť, no teraz bude platiť minimálne o päť rokov dlhšie.

Zmluva obmedzuje množstvo strategických jadrových hlavíc, teda takých, ktoré sa nepoužívajú priamo v boji, ale na zasiahnutie vzdialenejších cieľov, na 1550. Neobmedzuje však počet taktických zbraní používaných v boji ani jadrových hlavíc striel krátkeho a stredného doletu, ktoré obmedzovala Zmluva o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF) do roku 2018, kým od nej Trump neodstúpil.