KÁHIRA, BRATISLAVA. Hossam Baghat sa len zasmial, keď si cestou na námestie Tahrír v centre Káhiry všimol, že mu znovu vypli telefónne číslo.
Zakladateľovi jednej z najväčších egyptských ľudskoprávnych organizácií sa nezdalo reálne, že práve demonštrácia zvolaná cez facebook, na ktorú smeroval, môže byť väčším ohrozením pre viac ako 30 rokov prežívajúci režim Husního Mubaraka než tie predošlé.
O necelé tri týždne sa to však naozaj stalo. Baghatovo číslo odpojili 25. januára 2011, keď sa v centre Káhiry naplno rozbehla arabská jar aj v Egypte, najľudnatejšej a kultúrne najvplyvnejšej krajine arabského sveta.
Žijeme v ére temna
Zažil som potlesk, tajných aj strach kresťanov. Spomienky na arabskú jar Čítajte Ubehlo odvtedy desať rokov. Nadšenie mladých aktivistov z pádu autoritatívneho režimu a z nádeje na lepšiu budúcnosť vystriedal boj o moc medzi islamistami a armádou. Vyvrcholilo to masakrom z leta 2013, keď armáda zvrhla prezidenta Muhammáda Mursího a zabila približne osemsto jeho prívržencov.
Moc prebral veliteľ armády Abdal Fattáh Sísí, ktorý sa o rok neskôr stal prezidentom a zaviedol režim, ktorý v brutálnosti veľmi skoro prekonal ten Mubarakov.
Baghat o ňom písal investigatívne články, upozorňoval na korupciu v radoch všemocnej armády, za čo si vyslúžil zákaz vycestovania a zmrazenie účtu. Úrady ho obviňovali, že ho financujú zo zahraničia.
"Myslím si, že nikto nepochybuje, že toto je najhoršia chvíľa v našej modernej histórii. Žijeme v ére temna," povedal pre denník Independent. Pridáva sa tak k ďalším bývalým aktivistom, ktorí hovoria o stratenom desaťročí.
Ukazujú to aj čísla.
