PEKING. V čase, ked rastie napätie medzi Čínou a Taiwanom a Peking presadzuje svoju námornú agendu, vstúpila do vôd Juhočínskeho mora americká lietadlová loď USS Theodore Roosevelt. Odôvodnenie? Podpora "slobody morí".
Taiwan medzitým ohlásil vpád čínskych bombardérov a stíhačiek do identifikačnej zóny svojej protivzdušnej obrany.
Informuje o tom agentúra Reuters.
Americká hliadka prichádza len pár dní po zložení sľubu Joea Bidena ako amerického prezidenta a je pokračovaním opakovaných demonštrácií vojenskej sily z oboch strán: Číny aj USA.
Napätie v regióne narastá
Čína sa už v minulosti sťažovala na americké plavidlá v Juhočínskom mori blízko ostrovov, ktoré ovláda, má na ne nárok alebo sú skonštruované a zmenené na vojenské zariadenia.
Trumpova a Obamova administratíva pravidelne vykonávala dohľad, údajne preto, aby spochybnili požiadavku Číny na suverenitu v takmer celom Juhočínskom mori, o ktorej medzinárodný arbitrážny súd rozhodol, že nemá právny základ.
Americké indicko-tichomorské velenie uviedlo, že sobotňajšou hliadkou bolo „zaistenie slobody morí a budovanie partnerstiev na podporu námornej bezpečnosti“, čo naznačuje, že Biden bude v rámci stratégie Obamovej administratívy, v ktorej pôsobil ako viceprezident, pokračovať. Čiže prehĺbiť angažovanosť a budovanie aliancií v juhovýchodnej Ázii a pokúsiť sa zabrániť Číne v nastolení regionálnej hegemónie.
Problémové územie
Malajzia, Vietnam, Filipíny a Brunej, rovnako ako Taiwan, majú nárok na vodné cesty a do veľkej miery vítajú prítomnosť USA, najmä ako kontrolóra militarizácie Číny a jej rozsiahlej pobrežnej stráže a rybárskej flotily.
Iránsky a panamský tanker zadržali pri preberaní ropy v Indonézii Čítajte Krajiny juhovýchodnej Ázie v minulom roku vyjadrili obavy, že stupňujúce sa napätie medzi USA a Čínou by mohlo viesť k vojenskej konfrontácii s potenciálom narušenia významnej obchodnej cesty, čo by malo pre ich ekonomiky zničujúce následky.
USA obvinili Čínu zo šikany a pokusu o vybudovanie „námornej ríše“ a oznámili niekoľko kôl sankcií voči čínskym štátnym spoločnostiam zapojeným do výstavby umelých ostrovov.
Čína považuje USA za outsidera zasahujúceho do regiónu, v ktorom sa považuje za silu mieru a stability.
„Pre strategickú konkurenciu je to bežné,“ uviedol Renato de Castro, expert na obranu na manilskej univerzite v De La Salle, s tým, že prítomnosť americkej hliadky je „upokojujúca a zároveň znepokojujúca“.
"Bidenova vláda nemôže preukázať slabosť v zahraničnej politike," dodal.
Situáciu komplikuje pandémia
Napätie vzrástlo v dôsledku toho, čo USA považovali za predstieranú taktiku Číny na presadzovanie svojich územných nárokov, zatiaľ čo susedia bojovali s epidémiami koronavírusu.
Vietnam a Filipíny protestovali proti zriadeniu správnych obvodov Číny na sporných Spratlyho a Paracelských ostrovoch.
Protesty pokračovali aj po čínskych vojenských cvičeniach v blízkosti Paracelských ostrovov, vrátane streľby z balistických rakiet z niekoľkých miest do blízkych vôd.
Napätie môže aj naďalej rásť
Aj keď to nemusí mať priamy súvis, americká hliadka prišla deň po tom, ako Čína prijala zákon umožňujúci pobrežnej stráži strieľať na cudzie plavidlá. To by mohlo zvýšiť riziko konfliktu vzhľadom na konkurenčné územné nároky.
Návrh zákona, ktorý je podľa Číny v súlade s medzinárodnými postupmi, tiež umožňuje pobrežnej stráži zničiť objekty iných krajín na útesoch, ktoré si nárokuje, a nastúpiť na palubu a skontrolovať zahraničné plavidlá vo vodách uvádzaných ako čínske.
"Zákon zvyšuje riziko vzniku neúmyselných nehôd na mori," uviedol Ha Hoang Hop, pracovník singapurského inštitútu ISEAS-Yusof Ishak, a dodal, že by sa to mohlo považovať za varovanie pre Washington.
Niekoľko analytikov očakáva, že USA budú pokračovať v hliadkach a upevňovať vzťahy s pobrežnými štátmi, a že Čína zintenzívni vojenské cvičenia a preruší akékoľvek snahy o obnovenie aktivít vo vodách, ktoré považuje za svoje.
