Belehrad 13. júna (TASR) - Srbské orgány napriek oficiálnym dementi rokujú s niekdajším veliteľom bosnianskosrbských jednotiek, generálom Ratkom Mladičom, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu obžaloval z genocídy a po ktorom sa už 10 rokov neúspešne pátra.
Tvrdí to aspoň riaditeľka uznávanej občianskej organizácie Fond pre ľudské práva Nataša Kandičová.
"Vláda to môže dementovať, koľko len chce, môže tvrdiť, že nič sa nedeje. Ja však mám informácie, že prebiehajú rokovania," ktorých vyvrcholením môže byť, že sa Ratko Mladič sa dobrovoľne vzdá. V okruhu jeho blízkych zrejme dospeli k názoru, že po odchode všetkých dôstojníkov niet racionálneho dôvodu, aby sa ďalej ukrýval, vyhlásila dnes vo vysielaní rozhlasovej stanice B92 Nataša Kandičová. Poznámka o dôstojníkoch je zrejme narážkou na dobrovoľné vzdanie sa všetkých Mladičovych zástupcov veliteľa Haagu v uplynulých mesiacoch.
Práve N. Kandičová v minulosti upozornila na viacero vojnových zločinov, o ktorých oficiálne miesta údajne nevedeli. Bola to práve ona, kto 23. mája poskytla ICTY v Haagu šokujúci videozáznam z popravy šiestich srebrenických Moslimov.
Podľa Kandičovej názoru sa v súčasnosti s generálom Mladičom rokuje o čiastkových otázkach v Belehrade alebo na území Ruskej federácie. Mladičovi totiž vraj nikdy nerobilo problémy odísť do Ruska a vrátiť sa odtiaľ späť. Hľadaného generála chránia podľa jej slov bývalí príslušníci srbskej tajnej služby, ako aj príslušníci jeho ochranky.
Dilemou prebiehajúcich rokovaní bola otázka, komu sa vlastne Ratko Mladič má vzdať, či srbskej vláde, orgánom prokuratúry alebo vláde inej krajiny, tvrdí Kandičová. Podľa jej informácií prišla údajne do úvahy v tejto súvislosti napríklad grécka vláda.
Po vyriešení tejto spornej otázky sa zainteresovaní začali venovať problematike materiálnej podpory rodinných príslušníkov a členov ochranky obžalovaného generála.
Niekdajší veliteľ srbskej tajnej služby Goran Petrovič medzičasom v rozhovore pre bosnianskosrbskú televíziu pripustil, že v roku 2000 ním riadená inštitúcia vedela o tom, že sa Mladič zdržiava vo Valjeve a 10 dní mu bola na stope. Petrovič v interview naznačil, že nezadržanie generála bolo dôsledkom konfliktu záujmov medzi skupinami okolo niekdajšieho juhoslovanského prezidenta (a súčasného srbského premiéra) Vojislava Koštunicu na jednej a vtedajšieho predsedu srbskej vlády Zorana Djindjiča na druhej strane.
Šéfredaktorovi srbského denníka Danas, periodika, ktoré minulý týždeň informovalo, že sa Mladič ukrýva "vo väčšom meste" na území krajiny a že úrady s ním rokujú o vzdaní sa, sa medzičasom vyhrážal zabitím anonym, tvrdiaci, že je ochrankárom generála Ratka Mladiča.
Telefonujúci povedal, že volá z bosnianskej Srbskej republiky (RS) a chcel hovoriť so šéfredaktorom Grujicom Spasovičom. Keďže sa už v sobotu v redakcii nik nenachádzal, anonym Spasovičovi odkázal: "Povedzte mu toto, od dneska je mŕtvy. Zabijeme ho, odsekneme mu hlavu, ruky a nohy, kvôli tomu, čo napísal o generálovi Mladičovi".
Denník označil sobotňajšiu hrozbu za jednu z "najbrutálnejších", ktoré kedy dostal. Ako dodal, o udalosti informoval políciu a očakáva, že sa anonyma podarí vypátrať.
Mladiča ICTY obžaloval v roku 1995 spolu s vojnovým politickým lídrom bosnianskych Srbov, Radovanom Karadžičom, okrem iného z genocídy v súvislosti s obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou.
Medzinárodný tlak na zatknutie Mladiča sa v ostatnom čase zvýšil v súvislosti s blížiacim sa desiatym výročím srebrenickej masakry, ktorú si pripomenú 11. júla. Mladičom vedené jednotky v lete 1995 po obsadení srebrenickej enklávy - vyhlásenej za tzv. bezpečnú zónu OSN - zabili asi 8000 moslimských mužov a chlapcov v bojaschopnom veku.
Po skončení bosnianskej vojny sa Mladič presťahoval do Srbska a otvorene žil v Belehrade. Ukrývať sa začal v roku 2001 po zvrhnutí režimu prezidenta Slobodana Miloševiča a jeho vydaní do Haagu.
