Článok pokračuje pod video reklamou
TALLIN. Propodnikateľská opozičná líderka v Estónsku Kaja Kallasová bola vo štvrtok nominovaná ako prvá žena na post premiéra tejto pobaltskej členskej krajiny eurozóny. Očakáva sa, že parlament jej nomináciu podporí, napísala tlačová agentúra AFP.
Kallasová (43), líderka Estónskej reformnej strany (ER), je oddanou eurofilkou a dcérou bývalého estónskeho premiéra Siima Kallasa.
Ľud chce čo najskôr aktívnu vládu, hovorí
Politička nahradí Jüriho Ratasa, ktorý v stredu podal demisiu v súvislosti s obvineniami z korupcie proti svojej stredoľavicovej Estónskej strane stredu (EK).
Súvisiaci článok Prvá kórejská prezidentka ide do väzenia na 20 rokov Čítajte Jeho odstúpenie spôsobilo pád stredopravej vládnej koalície, ktorej súčasťou bola aj krajne pravicová Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE).
"Estónsky ľud a ja očakávame, že Estónsko bude rýchlo mať aktívnu a kompetentnú vládu, ktorá sa sústredí na riešenie pandémie a ekonomickú krízu," uviedla vo vyhlásení prezidentka Kersti Kaljulaidová.
Kallasovej strana skončila v parlamentných voľbách v roku 2019 prvá, ale nezískala väčšinu a nepodarilo sa jej zostaviť vládnu koalíciu.
Zameriava sa na práva malých
Politička predtým pôsobila v Európskom parlamente a pravidelne sa objavovala v zoznamoch najvplyvnejších europoslancov. Je vášnivou obhajkyňou inovácií a argumentuje, že regulácie nesmú brzdiť digitálnu technologickú revolúciu.
Kallasová, zameraná na práva malých a stredných podnikov, je presvedčená, že hranice v digitálnom svete bránia vzniku inovatívnych firiem.
Teraz má 14 dní na získanie väčšinovej podpory v parlamente.
Jej Estónska reformná strana (ER) a Ratasova stredoľavicová Estónska strana stredu (EK) oznámili, že už začali neoficiálne koaličné rozhovory.
Výdavky držia pod kontrolou
Obe strany sa už takmer tri desaťročia striedajú vo vláde - odvtedy, čo sa Estónsko oslobodilo od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu.
Tieto dve strany dôrazne podporujú členstvo Estónska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO), ktoré vnímajú ako nárazník proti Rusku, niekdajšiemu vládcovi zo sovietskej éry.
Strany sú tiež zástancami politiky úspornosti, v rámci ktorej sa výdavky držia pod kontrolou; vďaka tomu má krajina jeden z najnižších podielov dlhu na HDP v eurozóne.
