Belehrad 13. júna (TASR) - Popredný srbský denník Danas dnes oznámil, že jeho šéfredaktor dostal telefonické hrozby smrťou od človeka, ktorý tvrdil, že je ochrankárom haagskym tribunálom obžalovaného generála Ratka Mladiča.
Podľa Danasu telefonát prišiel do hlavnej redakcie v Belehrade v sobotu po pracovných hodinách. Neznámy muž sa identifikoval ako "člen osobnej ochranky" Mladiča, veliteľa bosnianskosrbskej armády počas bosnianskej vojny z rokov 1992-95.
Telefonujúci povedal, že volá z bosnianskej Srbskej republiky (RS) a chcel hovoriť so šéfredaktorom Grujicom Spasovičom. Keď mu vrátnici Danasu povedal, že v redakcii už nik nie je, telefonujúci požiadal, aby Spasovičovi odovzdali odkaz. "Povedzte mu toto, od dneska je mŕtvy."
"Zabijeme ho, odsekneme mu hlavu, ruky a nohy, kvôli tomu, čo napísal o generálovi Mladičovi," dodal podľa prepisu zverejneného v dnešnom vydaní telefonujúci pred tým ako zavesil.
Danas označil sobotňajšiu hrozbu za jednu z "najbrutálnejších", ktoré kedy dostal. Ako dodal, o udalosti informoval políciu a očakáva, že volajúci bude identifikovaný a vystopovaný.
Danas minulý týždeň informoval, že Mladič sa ukrýva "vo väčšom meste" na území Srbska a že úrady s ním rokujú o vzdaní sa. Mladič ako podmienku pre svoje vzdanie sa od vlády údajne žiadal doživotné dôchodky pre svojich bodyguardov.
Srbskí predstavitelia neskôr popreli rokovania s Mladičom. Vláda však od októbra 2004 presvedčila viac ako desiatku haagskych obžalovaných, aby dobrovoľne predstúpili pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Mladiča ICTY obžaloval v roku 1995 spolu s vojnovým politickým lídrom bosnianskych Srbov, Radovanom Karadžičom, okrem iného z genocídy v súvislosti s obliehaním Sarajeva a srebrenickou masakrou.
Medzinárodný tlak na zatknutie Mladiča sa v ostatnom čase zvýšil v súvislosti s blížiacim sa desiatym výročím srebrenickej masakry, ktorú si pripomenú 11. júla. Mladičom vedené jednotky v lete 1995 po obsadení srebrenickej enklávy - vyhlásenej za tzv. bezpečnú zónu OSN - zabili asi 8000 moslimských mužov a chlapcov v bojaschopnom veku.
Po skončení bosnianskej vojny sa Mladič presťahoval do Srbska a otvorene žil v Belehrade. Ukrývať sa začal v roku 2001 po zvrhnutí režimu prezidenta Slobodana Miloševiča a jeho vydaní do Haagu.