BRUSEL. Zvýšenie úrovne obohacovania uránu v Iráne by mohlo oslabiť úsilie o udržanie jadrovej dohody svetových mocností s Teheránom z roku 2015. Varoval pred tým šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell.
Zámer Iránu obohacovať urán až na 20 % je podľa neho "veľmi vážny vývoj a je predmetom hlbokých obáv" a má tiež "veľmi vážne implikácie pre šírenie" jadrových zbraní.
Rakúsku aj Európe hrozil masívny výpadok dodávok elektriny Čítajte "V tejto kritickej chvíli môžu iránske opatrenia takisto podkopať úsilie zamerané na nadviazanie na existujúci diplomatický proces. Vyzývame Irán, aby sa zdržal ďalšej eskalácie a bezodkladne zmenil tento postup," uviedol v pondelok Borrell vo vyhlásení s tým, že úplná a včasná spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) "zostáva kritická".
Irán začal s obohacovaním uránu na 20 % minulý týždeň v podzemnom jadrovom zariadení Fordo. Obohacovanie uránu na túto úroveň je menej, ako je potrebné pre jadrové zbrane, tie si vyžadujú 90 %, ale zároveň je to viac ako je potrebné na civilné využitie. Výrazne to však porušuje limity stanovené jadrovou dohodou, od ktorých Teherán začal upúšťať po odstúpení USA v roku 2018 a následnom uvalení sankcií z ich strany.
Novozvolený americký prezident Joe Biden uviedol, že dúfa v návrat Spojených štátov k dohode, ktorú vyrokovali, keď bol ešte viceprezidentom. Ďalší signatári dohody takýto krok vítajú.
