PEKING. Nevyhnutnosťou znemožniť "zahraničným silám i jednotlivcom" spolčovať sa a rozvracať Čínu obhajoval v stredu Peking najnovšie zatknutie piatich desiatok hongkonských opozičných predstaviteľov a aktivistov, medzi ktorých patrí aj jeden občan Spojených štátov.
Píše o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí.
Cieľom policajnej operácie bolo zabrániť, aby sa tieto osoby v Hongkongu mohli vzájomne slobodne dohovárať a pokúšať sa podkopávať stabilitu a bezpečnosť Číny, povedala na tlačovom brífingu hovorkyňa rezortu diplomacie Chua Čchun-jing.
Pri rozsiahlej akcii, na ktorej sa v stredu v skorých ranných hodinách zúčastnilo okolo tisícky policajtov, bolo v Hongkongu zadržaných 53 predstaviteľov opozície. Zatknutí boli na základne nového čínskeho zákona o národnej bezpečnosti. Išlo o doposiaľ najväčšiu raziu v Hongkongu zameranú voči kritikom Pekingu.
Podľa hongkonskej opozície súviselo toto hromadné zatýkanie s vlaňajšími neoficiálnymi primárkami, ktoré pred miestnymi parlamentnými voľbami zorganizovali prodemokratické strany. Na opozičných primárkach sa vtedy zúčastnilo viac ako 600-tisíc Hongkončanov.
Polícia prehľadala aj jednu advokátsku kanceláriu, ktorá je známa tým, že obhajuje ľudské práva. Podľa zdrojov AFP bol pritom zatknutý americký právnik John Clancey, obvinený z protištátnej činnosti. Je to vôbec po prvý raz, čo bol podľa kontroverzného nového zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu zadržaný občan USA.
Európska únia vyzvala v stredu na prepustenie desiatok opozičných predstaviteľov zadržaných v Hongkongu a uviedla, že v súvislosti s touto policajnou akciou zvažuje možné uvalenie ďalších sankcií na Čínu. Podľa agentúry AP to novinárom povedal hovorca Európskej komisie Peter Stano.
"V súčasnosti analyzujeme situáciu a uvažujeme, ako by sme mali reagovať. Medzi možnosťami sú napríklad aj sankcie," priblížil Stano.
Akékoľvek sankcie by však podľa hovorcu EK museli byť jednohlasne schválené všetkými 27 štátmi eurobloku - tak, ako tomu bolo aj vlani v júli. Vtedy EÚ uvalila na Peking sankcie za to, že prijal kontroverzný zákon o národnej bezpečnosti, zameraný proti disidentom v Hongkongu, cituje AFP z vyjadrenia Petra Stana.
Zákon o národnej bezpečnosti prijal Peking vlani v júni. Umožňuje prísne trestanie osôb na základe vágne formulovaných obvinení zo separatizmu, terorizmu a spolupráce so zahraničnou mocnosťou. Previnilcom hrozia podľa tejto legislatívy väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
