TEHERÁN. Irán požiadal policajnú organizáciu Interpol o vydanie medzinárodného zatykača na dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa v spojitosti s vlaňajším zabitím vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního.
Zatykač na Trumpa
"V tejto súvislosti sme na Interpole podali žiadosť o 'červené upozornenie' proti 48 osobám vrátane Trumpa, amerických veliteľov a predstaviteľov Pentagónu, ako aj amerických vojakov v danom regióne," uviedol v utorok hovorca iránskeho rezortu spravodlivosti Golám Hosejn, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
Irán v danej záležitosti "konštruktívne spolupracuje" aj so susedným Irakom, dodal hovorca vo vysielaní iránskej štátnej televízie.
Interpol (Medzinárodná kriminálna policajná organizácia - ICPO), založený v roku 1923, koordinuje policajné operácie svojich 194 členských štátov. Krajina môže pomocou "červeného upozornenia" požiadať ostatné krajiny o vypátranie a zadržanie osoby.
Smrť Solejmáního
Americká armáda 3. januára 2020 na Trumpov pokyn zabila Solejmáního počas návštevy Iraku pri raketovom útoku vykonanom bezposádkovým dronom neďaleko bagdadského letiska.
O život vtedy prišiel aj jeho vplyvný iracký spojenec abú Mahdí Muhandis, zástupca hlavného veliteľa milícií Hašd Šaabí (Ľudových mobilizačných síl - PMF), Iránom podporovanej organizácie zastrešujúcej desiatky šiitských milícií.
Generálmajor Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds, ktoré sú súčasťou elitných zložiek iránskych Revolučných gárd. V Iraku a ďalších krajinách tiež riadil činnosť milícií lojálnych Iránu.
Demonštranti si pripomenuli zabitie vplyvného iránskeho veliteľa Čítajte Iránsky prezident Hasan Rúhání označil Solejmáního, ktorý zahynul ako 62-ročný, za národného hrdinu.
Teherán pomstí jeho smrť "v pravý čas" a súčasne podnikne právne kroky proti Trumpovi i Pentagónu, uviedol prezident islamskej republiky.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa stupňuje odvtedy, ako Trump v roku 2018 stiahol USA z tzv. jadrovej dohody svetových veľmocí s Iránom a obnovil sankcie voči krajine, čo tamojšia vláda považuje za stratégiu "maximálneho nátlaku".
