LONDÝN, BRATISLAVA. Zakladateľ a šéf webu WikiLeaks by sa po viac ako desiatich rokoch mal čoskoro dostať znovu na slobodu.
Londýnsky súd totiž v pondelok rozhodol, že ho Veľká Británia nemôže vydať do Spojených štátov, kde ho obviňujú z vyzradenia štátnych tajomstiev.
Z právneho hľadiska by ho podľa súdu bolo možné vydať, v Spojených štátoch mu nehrozi stíhanie mimo ústavných pravidiel ani nevhodné zaobchádzanie, argumentoval súd.
Dôvodom odmietnutia sú obavy o jeho psychický stav a hrozba, že by v americkom väzení spáchal samovraždu, zdôvodnila svoje rozhodnutie sudkyňa Vanessa Baraitserová.

„Celkovo mám z neho dojem depresívneho a niekedy zúfalého muža, ktorý sa obáva o svoju budúcnosť,“ povedala podľa BBC.
Americkej vláde dala dva týždne na odvolanie sa voči rozhodnutiu, dovtedy zrejme Assange ostane vo väzbe, aby sa nepokúsil o útek.
Assange skončil vo väzbe najprv koncom roka 2016 pre podozrenie zo znásilnenia vo Švédsku, ale tamojšie úrady už obvinenie stiahli.
Zverejnenie mien informátorov
Američania ho vinia z toho, že pomáhal vojenskej analytičke Chelsea Manningovej (v minulosti pod mužským menom Bradley Manning) v nabúraní sa do systémov a v stiahnutí utajovaných dokumentov – správ z vojen v Afganistane a Iraku alebo amerických diplomatických depeší.
Tie potom v roku 2010 WikiLeaks postupne zverejňovali na svojom webe. Neskôr ich však dali verejnosti k dispozícii všetky aj s menami amerických informátorov, ktorí sa tak mohli ocitnúť v ohrození života.
Julian Assange (49)
- Austrálsky hacker a aktivista založil stránku WikiLeaks v roku 2006. Mala byť miestom, kam whistlebloweri bez strachu z odhalenia posielajú utajované dôkazy o porušovaní zákona.
- Celosvetovo sa web preslávil v roku 2010, keď zverejnil tajné dokumenty o pôsobení americkej armády v Iraku a v Afganistane, či americké diplomatické depeše.
- Američania ho chcú súdiť za špionáž, podľa Assangeovho oprávneho tímu mu hrozí 175 rokov väzenia.
- V tom istom roku ho vo Švédsku obvinili dve ženy zo znásilnenia. Odmietol výpoveď v krajine a odvtedy je v Británii. Obvinenie medzitým stiahli.
- Najprv bol v domácom väzení, potom sedem rokov v budove ekvádorskej ambasády v Londýne, od roku 2019 vo väzbe.
- Britský súd teraz rozhodol, že Assangea pre zlý psychický stav do USA nevydajú.
Pomoc Trumpovi
Niektoré uniknuté zábery pritom ukazovali napríklad streľbu do civilistov a naznačovali, že spojenecké vojská sa v Iraku a v Afganistane môžu dopúšťať vojnových zločinov.
Právnici 49-ročného Austrálčana argumentovali, že žiadne dôkazy o ohrození životov informátorov neexistujú a že WikiLeaks konali ako bežná spravodajská organizácia a postih za zverejnenie by bol ohrozením slobody médií. Celý proces na britských aj amerických súdoch označovali za politicky motivovaný.
V roku 2016 zas WikiLeaks zverejňovali dokumenty americkej Demokratickej strany, ktoré sa k nim podľa amerických tajných služieb dostali od ruských hackerov s cieľom dopomôcť Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v prezidentských voľbách.
Podľa Assangeovho právneho tímu mu v Spojených štátoch hrozí za porušenie zákona o špionáži 175 rokov väzenia, aj keď americká vláda podľa oficiálnych vyjadrení očakáva trest väzenia od štyroch do šiestich rokov.
Washington Assangea dokopy obviňuje z osemnástich trestných činov.
Assange na úteku
Assange bol od roku 2010 v domácom väzení, odkiaľ v roku 2012 odišiel na ekvádorskú ambasádu v Londýne. Ekvádor mu udelil aj azyl, no v roku 2019 ho prinútil budovu ambasády opustiť a Assange skončil vo väzbe.
Za porušenie pravidiel o nariadenom domácom väzení, v rámci ktorého sa zdržiaval na vidieckom sídle novinára Vaughana Smitha a pravidelne sa hlásil na polícii, ho odsúdili na 50 týždňov väzenia, ktoré si už odsedel.
Na jeho prepustenie dlhodobo vyzývajú ľudskoprávne i novinárske organizácie. Aj špeciálny spravodajca OSN pre mučenie Nils Melzer, ktorý Assangea navštívil vo väzbe, napísal, že správanie k nemu javí známky mučenia.

Podľa jeho správy hrozilo Assangeovi, že spácha samovraždu, preto ho mali Briti čím skôr prepustiť. S argumentom o samovražde sa teda v rozsudku stotožnila aj sudkyňa.
„Assange nie je odsúdený zločinec a pre niekoho nepredstavuje hrozbu, takže jeho dlhodobé zadržiavanie vo väznici s prísnym stupňom ochrany nie je nutné, adekvátne a nemá ani žiadny právny základ,“ napísal Melzer v správe.