Článok pokračuje pod video reklamou
LONDÝN, BRATISLAVA. Zakladateľ a šéf webu WikiLeaks by sa po viac ako desiatich rokoch mal čoskoro dostať znovu na slobodu.
Londýnsky súd totiž v pondelok rozhodol, že ho Veľká Británia nemôže vydať do Spojených štátov, kde ho obviňujú z vyzradenia štátnych tajomstiev.
Z právneho hľadiska by ho podľa súdu bolo možné vydať, v Spojených štátoch mu nehrozi stíhanie mimo ústavných pravidiel ani nevhodné zaobchádzanie, argumentoval súd.
Dôvodom odmietnutia sú obavy o jeho psychický stav a hrozba, že by v americkom väzení spáchal samovraždu, zdôvodnila svoje rozhodnutie sudkyňa Vanessa Baraitserová.
Súvisiaci článok Assange presviedča britský súd, aby ho nevydal Američanom. V USA mu hrozí 175 rokov väzenia Čítajte „Celkovo mám z neho dojem depresívneho a niekedy zúfalého muža, ktorý sa obáva o svoju budúcnosť,“ povedala podľa BBC.
Americkej vláde dala dva týždne na odvolanie sa voči rozhodnutiu, dovtedy zrejme Assange ostane vo väzbe, aby sa nepokúsil o útek.
Assange skončil vo väzbe najprv koncom roka 2016 pre podozrenie zo znásilnenia vo Švédsku, ale tamojšie úrady už obvinenie stiahli.
Zverejnenie mien informátorov
Američania ho vinia z toho, že pomáhal vojenskej analytičke Chelsea Manningovej (v minulosti pod mužským menom Bradley Manning) v nabúraní sa do systémov a v stiahnutí utajovaných dokumentov – správ z vojen v Afganistane a Iraku alebo amerických diplomatických depeší.
Tie potom v roku 2010 WikiLeaks postupne zverejňovali na svojom webe. Neskôr ich však dali verejnosti k dispozícii všetky aj s menami amerických informátorov, ktorí sa tak mohli ocitnúť v ohrození života.
Julian Assange (49)
- Austrálsky hacker a aktivista založil stránku WikiLeaks v roku 2006. Mala byť miestom, kam whistlebloweri bez strachu z odhalenia posielajú utajované dôkazy o porušovaní zákona.
- Celosvetovo sa web preslávil v roku 2010, keď zverejnil tajné dokumenty o pôsobení americkej armády v Iraku a v Afganistane, či americké diplomatické depeše.
- Američania ho chcú súdiť za špionáž, podľa Assangeovho oprávneho tímu mu hrozí 175 rokov väzenia.
- V tom istom roku ho vo Švédsku obvinili dve ženy zo znásilnenia. Odmietol výpoveď v krajine a odvtedy je v Británii. Obvinenie medzitým stiahli.
- Najprv bol v domácom väzení, potom sedem rokov v budove ekvádorskej ambasády v Londýne, od roku 2019 vo väzbe.
- Britský súd teraz rozhodol, že Assangea pre zlý psychický stav do USA nevydajú.
Pomoc Trumpovi
Niektoré uniknuté zábery pritom ukazovali napríklad streľbu do civilistov a naznačovali, že spojenecké vojská sa v Iraku a v Afganistane môžu dopúšťať vojnových zločinov.
Právnici 49-ročného Austrálčana argumentovali, že žiadne dôkazy o ohrození životov informátorov neexistujú a že WikiLeaks konali ako bežná spravodajská organizácia a postih za zverejnenie by bol ohrozením slobody médií. Celý proces na britských aj amerických súdoch označovali za politicky motivovaný.
V roku 2016 zas WikiLeaks zverejňovali dokumenty americkej Demokratickej strany, ktoré sa k nim podľa amerických tajných služieb dostali od ruských hackerov s cieľom dopomôcť Donaldovi Trumpovi k víťazstvu v prezidentských voľbách.
Podľa Assangeovho právneho tímu mu v Spojených štátoch hrozí za porušenie zákona o špionáži 175 rokov väzenia, aj keď americká vláda podľa oficiálnych vyjadrení očakáva trest väzenia od štyroch do šiestich rokov.
Washington Assangea dokopy obviňuje z osemnástich trestných činov.
Assange na úteku
Assange bol od roku 2010 v domácom väzení, odkiaľ v roku 2012 odišiel na ekvádorskú ambasádu v Londýne. Ekvádor mu udelil aj azyl, no v roku 2019 ho prinútil budovu ambasády opustiť a Assange skončil vo väzbe.
Za porušenie pravidiel o nariadenom domácom väzení, v rámci ktorého sa zdržiaval na vidieckom sídle novinára Vaughana Smitha a pravidelne sa hlásil na polícii, ho odsúdili na 50 týždňov väzenia, ktoré si už odsedel.
Na jeho prepustenie dlhodobo vyzývajú ľudskoprávne i novinárske organizácie. Aj špeciálny spravodajca OSN pre mučenie Nils Melzer, ktorý Assangea navštívil vo väzbe, napísal, že správanie k nemu javí známky mučenia.
Súvisiaci článok Svet potrebuje ľudí, ako Assange, ľudí, ktorí rozmýšľajú inak Čítajte Podľa jeho správy hrozilo Assangeovi, že spácha samovraždu, preto ho mali Briti čím skôr prepustiť. S argumentom o samovražde sa teda v rozsudku stotožnila aj sudkyňa.
„Assange nie je odsúdený zločinec a pre niekoho nepredstavuje hrozbu, takže jeho dlhodobé zadržiavanie vo väznici s prísnym stupňom ochrany nie je nutné, adekvátne a nemá ani žiadny právny základ,“ napísal Melzer v správe.
