MYTILINI, BRATISLAVA. Tábor Moria bol aspoň na kopci. Keď výdatne pršalo, voda mala kam stekať. Ale čo tu, na rovine? pýtajú sa utečenci aj dobrovoľníci zo zaplaveného provizórneho tábora Kara Tepe na gréckom ostrove Lesbos.
Tábor vznikol ako provizórne riešenie po tom, ako neslávne známa Moria začiatkom septembra zhorela.

Hoci novovzniknuté zariadenie Kara Tepe malo byť len dočasným útočiskom, stále sa v ňom tiesni približne sedemtisíc utečencov.
S blížiacou sa zimou a neustálymi mohutnými dažďami sa životné podmienky v tábore výrazne zhoršujú.
„Je to tu ešte horšie ako v Morii,“ hovorí pre SME Poľka Sonia Nandzik, ktorá založila nadáciu Refocus Media Labs a už v Morii sa venovala vzdelávaniu utečencov, aby sa mohli lepšie začleniť do spoločnosti.
„Pre pandémiu koronavírusu teraz mávame online hodiny,“ vysvetľuje. Ľudia v tábore síce majú k dispozícii staršie smartfóny, no aktuálne má väčšina z nich iné starosti ako dištančné učenie gréčtiny či iných cudzích jazykov.
Po dažďoch sa blatom nebrodia iba pri pohybe v tábore, ale aj vo svojich stanoch. Kalnú vodu spod prístreškov, pod ktorými spia, odstraňujú vedrami aj lopatami.