WASHINGTON, BRATISLAVA. Jednou z najspornejších otázok pri tvorbe americkej ústavy v roku 1787 bol spôsob, akým si nová demokracia bude vyberať svojho prezidenta.
Hovorilo sa o troch možnostiach – o všeľudovom hlasovaní (aj keď v tom čase mali volebné právo prakticky len bieli muži s majetkom), o voľbe v Kongrese alebo v štátnych parlamentoch.
Nakoniec sa do ústavy dostal kompromis v podobne zboru voliteľov. Tento medzičlánok medzi voličom a potvrdením prezidentských volieb v Kongrese je súčasťou amerického systému dodnes. Tento rok sa volitelia stretnú v pondelok 14. decembra.
Aby nevyhral tyran
Trump hovorí o víťazstve. Nie, nevyhrali ste, znie z Georgie Čítajte Keď sa písala ústava, mnohí Američania neboli vzdelaní, nemohli hlasovať alebo nevedeli, kto kandiduje. Preto vznikol tento systém. Otcom zakladateľom sa totiž pozdávala myšlienka priamej voľby, no obávali sa, že voliči by mohli byť ľahko zmanipulovateľní tyranom.
Systém, v ktorom si volia voliteľov a tí potom urobia definitívne rozhodnutie, je tak aj jednou z poistiek americkej demokracie. Podľa ústavy tak štátom pridelili počet voliteľov podľa veľkosti, pričom žiadny štát nemôže mať menej ako troch a dokopy ich je 538.
Voliči tak de facto volia voliteľov a tí potom rozhodujú o prezidentovi.
Ak by volitelia potvrdili výsledok volieb z 3. novembra, prezidentom sa stane demokrat Joe Biden v pomere hlasov 306 ku 232. Aj posledné štáty totiž napriek námietkam jeho republikánskeho súpera Donalda Trumpa potvrdili výsledky.
