OSLO, RÍM. Humanitárna medzinárodná organizácia Svetový potravinový program (WFP) sa obáva, že následky "pandémie hladu" môžu byť ešte horšie ako pandémia nového koronavírusu SARS-CoV-2.
Za WFP sa tak vyjadril vo štvrtok jej výkonný riaditeľ David Beasley v rámci virtuálneho odovzdávania Nobelovej ceny za mier, ktorá bola organizácii udelená ešte v októbri.
Beasley vo svojom prejave odkázal, že 270 miliónov ľudí po svete sa v súčasnosti nachádza "na pokraji vyhladovania". Hlavnými dôvodmi sú podľa neho okrem globálnej zdravotnej krízy, ktorá kritickú situáciu ešte znásobuje, aj ozbrojené konflikty v jednotlivých krajinách, klimatická zmena, či využívanie hladu ako "politickej či vojenskej zbrane". Riaditeľ WFP sa tak vyjadril zo sídla organizácie v talianskom Ríme, približuje agentúra AFP.
Šéf WFP upozornil na to, že počas najťažších mesiacov ochorenia COVID-19 sa len za zhruba tri mesiace podarilo vyzbierať 2,7 bilióna amerických dolárov. Na záchranu 30 miliónov ľudí pred hladomorom je podľa neho potrebných len päť miliárd amerických dolárov.
Za posledné týždne organizácia poukazuje najmä na zhoršujúcu sa situáciu v afrických krajinách Burkina Faso, Južný Sudán či v severovýchodnej Nigérii. Úroveň podvyživeného obyvateľstva v Jemene sa už pred vypuknutím pandémie nachádzala na rekordných priečkach, koronakríza, ako aj nedostatok financií však tamojšiu situáciu len zhoršujú.
WPF Nobelovu cenu za mier získala za úsilie v boji proti hladu a potravinovej neistote na celom svete. Laureáti Nobelových cien dostanú zlatú medailu a finančnú odmenu desať miliónov švédskych korún (takmer 945 tisíc eur).
Tradičná slávnostná ceremónia sa však tento rok - po prvý raz od roku 1944 - vzhľadom na koronavírusovú pandémiu neuskutočnila v jej typickom prevedení. Podujatie v štokholmskej koncertnej sále nahradí televízny prenos z radnice švédskej metropoly.
Nobelovu cenu za mier tento rok neodovzdali na radnici nórskeho hlavného mesta Oslo, ale na pôde tamojšej univerzity.
