BRUSEL, BRATISLAVA. Tento týždeň sa v Bruseli bude rozhodovať o tom, či európske štáty budú môcť čerpať peniaze z fondu obnovy aj z rozpočtu na ďalšie roky.
Fungovanie rozpočtu doteraz blokovali Poľsko a Maďarsko, teraz už hovoria o možnom kompromise. Čo sa stane, ak sa strany nedohodnú, o koľko prídu štáty a ako sa dá Orbán obmäkčiť?
V článku sa dozviete odpovede na otázky:
- O čom sa posledné mesiace rozhoduje v Bruseli?
- Čo sú princípy právneho štátu?
- Prečo s tým majú Maďarsko a Poľsko problém?
- Čo bude ďalej?
- Dá sa očakávať kompromis?
- Aké sú možnosti, ak krajiny ku kompromisu nedospejú?
- Ako je veto vnímané v Poľsku a v Maďarsku?
- Aké sú motivácie Orbána a Kaczynského?
- Poškodí veto rozpočtu imidž Poľska a Maďarska v Európe?
1. O čom sa posledné mesiace rozhoduje v Bruseli?
Štáty EÚ sa ešte v júli dohodli na rozpočte na roky 2021 až 2027 za viac ako bilión eur, okrem toho schválili aj záchranný balík na boj proti pandémii vo výške 750 miliárd eur. Únia si historicky prvýkrát bude spoločne požičiavať časť peňazí na finančných trhoch.
Viaceré štáty trvali na tom, že vyplácanie peňazí musí byť podmienené tým, že členské štáty ich nerozkradnú a že budú dodržiavať princípy právneho štátu. Tento mechanizmus kvalifikovaná väčšina štátov schválila.
Proti sa však postavili Poľsko a Maďarsko, pričom vetovali rozpočet aj záchranný balík, na ktoré už treba jednomyseľné schválenie.
2. Čo sú princípy právneho štátu?
Mechanizmus špecifikuje základné hodnoty Únie, ako je rešpekt ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, rešpekt právneho štátu a ľudských práv vrátane práv menšín.
V samotnom dokumente sa už však priamo hovorí, že do porušenia princípov právneho štátu spadá ohrozovanie nezávislosti súdnictva, neschopnosť zastaviť či napraviť protiprávne konanie, napríklad aj korupciu či konflikt záujmov alebo obmedzovanie dostupnosti prístupu k súdom, ako je odďaľovanie vyšetrovania, stíhania či nevykonávanie rozsudkov.
Za spustenie mechanizmu, ktorý by potenciálne obmedzil vyplácanie fondov pre členský štát, by musela hlasovať kvalifikovaná väčšina členských štátov, teda aspoň 15 štátov, v ktorých žije najmenej 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ.
