PARÍŽ. Británia, Francúzsko a Nemecko vyjadrili v znepokojenie nad plánmi Iránu, ktorý avizoval, že chce vo svojich jadrových zariadeniach vybudovať tri dodatočné centrifúgy.
Trojica uvedených krajín sa obáva taktiež návrhu zákona, ktorý v utorok schválil iránsky parlament a mohol by viesť k podpore programu obohacovania uránu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Podľa návrhu zákona by mal Irán pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Irán by tiež uviedol do prevádzky nové centrifúgy v jadrových zariadeniach v Natanze a v podzemnom závode Fordú.

Paríž, Berlín a Londýn tvrdia, že plány Teheránu sú v rozpore s jadrovou dohodu uzavretou so svetovými mocnosťami v roku 2015. Jej cieľom je totiž obmedziť jeho jadrový program vrátane zákazu vysoko sofistikovaných centrifúg.
Spoločný komplexný akčný plán, ako sa oficiálne nazýva jadrová dohoda, je podľa trojice krajín najlepším a v súčasnosti jediným spôsobom, ako monitorovať a obmedzovať iránsky jadrový program.
"Ak chce Irán skutočne zachovať priestor na diplomaciu, nesmie tieto kroky implementovať," uviedli v spoločnom vyhlásení tri mocnosti, ktoré sú spolu s Čínou a Ruskom signatármi plánu.
Dodali, že návrat k plánu by bol prospešný aj pre Irán. Reagovali tak na rozhodnutie Teheránu odstúpiť od niektorých záväzkov v reakcii na jednostranné vypovedanie dohody zo strany Spojených štátov v roku 2018.
Iránsky prezident Hasan Rúhání minulý týždeň vyjadril nesúhlas so sporným návrhom zákona a uviedol, že by bol "škodlivý" pre diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody z roku 2015 a zmiernenie sankcií uvalených na Irán Spojenými štátmi.
Návrh zákona, ktorý minulý utorok schválil iránsky parlament, dáva európskym krajinám jeden mesiac na to, aby zmiernili sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Iránu, ktoré sú pre ekonomiku tejto krajiny kľúčové. Mesačná lehota platí aj pre obnovenie prístupu Iránu k medzinárodnému bankovému systému.