Amazonský prales sa rekordne scvrkáva. Môže svet ešte naplniť klimatickú dohodu?

BRAZÍLIA, BRATISLAVA. Za dvanásť mesiacov sa len brazílska časť Amazonského pralesa scvrkla o 11-tisíc štvorcových kilometrov. Od augusta 2019 do júla 2020 tak tropický prales prišiel o územie s väčšou rozlohou, než zaberú Trnavský a Nitriansky kraj dohromady.

Zároveň ide o najväčší úbytok z rozlohy pralesa v Brazílii za uplynulých dvanásť rokov.

Vedci upozorňujú, že tempo odlesňovania sa v brazílskej časti Amazonského pralesa zvýšilo, keď sa prezidentom Brazílie stal Jair Bolsonaro.

Viacerí odborníci sa však zhodujú, že hlavný cieľ parížskej klimatickej dohody je stále možné splniť.

Bolsonaro sa zameriava na zisky

Časť z odlesneného územia má na svedomí ťažobná technika a časť požiare, ktoré farmári cielene zakladajú, aby na odlesnených plochách mohli chovať dobytok a pestovať sóju.

Z oboch činností brazílske hospodárstvo významne profituje, no odborníci upozorňujú, že krátkodobý ekonomický úžitok by nemal dostávať prednosť pred snahou zachrániť Amazonský prales.

Dažďový les, ktorý sa rozprestiera na území deviatich juhoamerických štátov, je dlhodobo prezývaný pľúcami planéty. Tropické lesy totiž hrajú kľúčovú úlohu vo vstrebávaní skleníkových plynov. Tie v atmosfére poháňajú nežiaduce globálne otepľovanie a klimatickú zmenu.

Súčasný brazílsky prezident Jair Bolsonaro však chce z Amazonského pralesa ťažiť predovšetkým po ekonomickej stránke.

Odborníci sa zhodujú, že brazílske zákony na ochranu životného prostredia sú nastavené dobre, problém je s ich dodržiavaním.

Samotný Bolsonaro nielenže podporuje ťažbu v pralese, ale okresáva aj peňažné príspevky pre federálne agentúry, ktoré majú právo pokutovať či dokonca zatýkať farmárov porušujúcich zákony o životnom prostredí, podotýka televízia BBC. Tieto agentúry tak majú za vlády Bolsonara čoraz obmedzenejšie možnosti.

Brazílsky prezident sa netají tým, že ekologické zmýšľanie mu nie je blízke. Vedci podľa neho už dávno vyvrátili predstavu, že amazonský prales je pľúcami planéty.

Sójový kráľ nemal najmenší pocit viny

Medzinárodná organizácia Greenpeace upozorňuje, že najviac odlesnenými v Brazílii sú štáty Para a Mato Grosso.

Štát Mato Grosso, čo v preklade znamená hustý prales, roky viedol Blairo Maggi.

Maggi najprv sedem rokov pôsobil ako guvernér Mato Grosso a v roku 2011 sa stal senátorom za tento brazílsky štát. Vo funkcii zotrval päť rokov, v roku 2016 sa stal brazílskym ministrom poľnohospodárstva.

Už ako guvernér bol Mato Grosso miestnymi médiami prezývaný ako sójový kráľ. Sóju považoval za záruku rozvoja amazonskej oblasti a cestu k zisku. Jeho firma stále viac rozširovala sójové plantáže v štáte na úkor pralesa.

„Pre klčovanie pralesa netrpím ani najmenším pocitom viny,“ vyhlásil Maggi pred sedemnástimi rokmi.

Vo funkcii ministra poľnohospodárstva skončil Blairo Maggi vlani. Štát Mato Grosso však práve teraz bojuje s následkami odlesňovania. Niekdajšie mokrade totiž po odlesnení nedokážu zadržiavať vlahu a dochádza aj k erózii pôdy.

Požiare, ktoré tu kedysi farmári zakladali úmyselne, teraz vo vysušených oblastiach vznikajú bez ich pričinenia a nekontrolovane sa šíria.

Ciele z parížskej dohody stále možno naplniť

Klimatológovia však najnovšie tvrdia, že ciele vytýčené v Parížskej klimatickej dohode je stále možné naplniť. Hlavným cieľom dohody je, aby teplota na Zemi do roku 2100 nestúpla viac než o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím, teda érou spred priemyselnej revolúcie.

K tomuto optimistickému tvrdeniu vedcov priviedli najnovšie vyhlásenia Spojených štátov a Číny, teda krajín, ktoré patria k celosvetovo najväčším znečisťovateľom ovzdušia.

Peking sa totiž zaviazal, že do roku 2060 dosiahne uhlíkovú neutralitu. To zjednodušene znamená, že krajina odstráni taký istý objem emisií oxidu uhličitého, aký vyprodukuje.

Novozvolený prezident Spojených štátov Joe Biden zasa sľúbil, že USA pod jeho vedením sa znovu pripoja k Parížskej klimatickej dohode. Odstúpili od nej z iniciatívy dosluhujúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa.

K naplneniu Parížskej klimatickej dohody zo strany Brazílie by prispelo, ak by krajina dodržiavala vlastný cieľ - a znížila mieru odlesňovania na približne 3900 kilometrov štvorcových ročne. Pod vedením Jaira Bolsonara sa však zatiaľ Brazília uberá presne opačným smerom a odlesňuje rýchlejšie ako v uplynulých rokoch.