BAKU. Baku vyšetruje údajné vojnové zločiny spáchané arménskymi a azerbajdžanskými silami počas bojov o Náhorný Karabach.
V stredu to oznámil azerbajdžanský generálny prokurátor Kamran Alijev, informuje agentúra AFP.
Spálené domy, zabité zvieratá. Reportáž o odchode Arménov po prehratej vojne Čítajte Azerbajdžan a Arménsko sa vzájomne obviňujú zo spáchania vojnových zločinov počas bojov o Náhorný Karabach, ktoré vypukli koncom septembra a trvali šesť týždňov.
Počas konfliktu sa na sociálnych sieťach šírili videozáznamy, na ktorých údajne vidieť popravu zajatých arménskych vojakov, ktorú vykonali azerbajdžanské jednotky, ako aj arménskych vojakov, ktorí zneucťujú telá príslušníkov azerbajdžanskej armády.
Alijev pre AFP povedal, že jeho úrad zmienené videá skúma v rámci vyšetrovania vo veci nehumánneho zaobchádzania s azerbajdžanskými zajatcami a zneuctenia tiel azerbajdžanských vojakov.
"Takisto sme začali vyšetrovanie vo veci nehumánneho zaobchádzania s arménskymi vojakmi, ktorí boli zajatí," uviedol generálny prokurátor. Podľa jeho slov existuje veľa falošných videí, avšak existujú aj také, ktoré by mohli byť autentické.
Ďalej uviedol, že azerbajdžanské orgány tiež začali 73 trestných konaní v súvislosti s ostreľovaním civilného obyvateľstva v Azerbajdžane.
Tieto útoky arménskych síl "si vyžiadali životy 94 civilistov vrátane malých detí, žien a starších ľudí", povedal Alijev a dodal, že z vojnových zločinov boli obvinení v neprítomnosti štyria arménski separatistickí vodcovia vrátane prezidenta medzinárodne neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajika Harutjunjana.
Lídri Arménska, Azerbajdžanu a Ruska podpísali 9. novembra spoločné vyhlásenie o úplnom zastavení bojových akcií v Náhornom Karabachu. Dokument počíta s tým, že na dodržiavanie prímeria budú dohliadať ruské jednotky.
Arméni na základe danej dohody prídu o kontrolu nad siedmimi oblasťami obsadenými počas predošlej vojny, ktorá si vyžiadala 30.000 mŕtvych a z domovov vyhnala množstvo etnických Azerbajdžancov žijúcich v Náhornom Karabachu.
