Sto dní solidarity a potom vakcína. Poľsko má veľký problém, ale aj plán

VARŠAVA, BRATISLAVA. Lekár Marek Mrozek vošiel do sanitky po svojich, aj keď sa mu ťažko dýchalo. Sanitka však spred jeho domu neodišla tri hodiny, nevedela kam. V žiadnej nemocnici totiž nebola voľná posteľ pre 62-ročného lekára, ktorý nakoniec v sanitke zomrel.

Mrozek zomrel 15. októbra, keď v Poľsku na koronavírus podľa oficiálnych záznamov zomrelo dovtedy rekordných 132 ľudí. On sa do štatistiky nedostal, nikdy ho totiž netestovali a oficiálne zomrel na „vážne zlyhanie dýchacieho systému“.

„Je veta, že môj otec zomrel na Covid-19, pravdivá?“ pýta sa v eseji pre Dwutygodnik lekárov syn a novinár Witold Mrozek. „Z môjho pohľadu jednoznačne. Nemohol dýchať, mal silnú horúčku, jeho pľúca boli slabé. Bol odborníkom na epidemiologické hrozby a vedel, čo sa s ním deje.“

Viac ako dvadsať tisíc nakazených

Jeho esej pred viac ako mesiacom Poliakom pripomenula, že počas pandémie ich zdravotníctvo kolabuje, ľudia zomierajú nielen na koronavírus, ale aj preto, lebo sa nevedia dostať do nemocnice. A takisto na nedostatočné testovanie.

Teraz je situácia ešte horšia. Pred desiatimi týždňami denná hranica nových nakazených v 38-miliónovej krajine prekročila tisícku, v polovici novembra už prekračovala hranicu 20-tisíc. Rekord krajina dosiahla 7. novembra so 27 875 nakazenými.