BRATISLAVA. Väčšina Európanov chce viac právomocí pre Európsku úniu (EÚ) a dostatok financií v jej rozpočte na prekonanie krízy spojenej s pandémiou koronavírusu.
Vyplýva to z tretieho tohtoročného prieskumu Európskeho parlamentu o postoji občanov únie ku koronakríze a EÚ, ktorého kompletné výsledky zverejnili v piatok.
Pandémia ovplyvnila príjmy tretiny občanov
Ako v tlačovej správe informovala tlačová atašé Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková, viac kompetencií EÚ pri riešení pandémie podporujú dve tretiny Európanov a 55 percent slovenských respondentov.
Viac finančných prostriedkov v boji proti následkom pandémie by mala únia mať podľa 54 percent opýtaných Európanov a 42 percent Slovákov.
Pandémia podľa prieskumu ovplyvnila osobný príjem viac ako tretiny (39 percent) respondentov v EÚ a takýto dopad v budúcnosti očakáva ďalších 27 percent.
Z opýtaných Slovákov 47 percent uviedlo, že koronakríza ovplyvnila ich osobný príjem a 27 percent to očakáva v budúcnosti. Príjmy viac ako polovice respondentov ovplyvnil koronavírus na Cypre, v Grécku, Španielsku, Rumunsku a Bulharsku.
Viac dôvery v EÚ ako v prvej vlne
Kríza pritom podľa prieskumu najviac zasiahla mladých ľudí a rodiny s deťmi - 64 percent občanov vo veku 16 - 34 rokov čelí finančným ťažkostiam a 27 percent respondentov s deťmi už minulo osobné úspory skôr, ako plánovalo.
V porovnaní s prvým prieskumom z jari sa postoje k EÚ u jej občanov zlepšili. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ, neustále rastie, z 31 percent v apríli 2020 na 41 percent v súčasnom prieskume.
Väčšina opýtaných však stále nie je spokojná so solidaritou medzi členskými štátmi.
Spokojnosť s vládnymi opatreniami klesla
S protipandemickými opatreniami, ktoré prijali ich vlády, je spokojných 49 percent respondentov a nespokojných zase 48 percent.
Postoje sú od júnového prieskumu negatívnejšie a aj spokojnosť s vládnymi opatreniami klesla. Na Slovensku vyslovilo spokojnosť s opatreniami 43 percent a nespokojnosť 55 percent opýtaných.

Občania EÚ považujú za mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty.
To, že by EÚ mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady, si myslí 77 percent respondentov a na Slovensku s tým súhlasilo 72 percent opýtaných.
Slováci preferujú záchranu pracovných miest
Výdavky by podľa respondentov mali smerovať primárne na oblasť verejného zdravia (54 percent), hospodárske oživenie a nové príležitosti pre podniky (42 percent), klimatické zmeny a ochranu životného prostredia (37 percent), ako aj zamestnanosť a sociálne veci (35 percent).
U slovenských respondentov bola, naopak, posledná menovaná oblasť na prvom mieste (55 percent) a za ňou nasledovali oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 percent), oblasť verejného zdravia (43 percent) a klimatické zmeny spolu s ochranou životného prostredia (31 percent).
Prieskum pre EP realizovala spoločnosť Kantar, ktorá ho vykonala online a na Malte telefonicky medzi 25. septembrom a 7. októbrom.
Stalo sa tak na vzorke 24 812 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ vo veku 16 - 64 rokov, v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku vo veku 16 - 54 rokov.