BAKU. Azerbajdžan v piatok oznámil, že jeho vojaci vstúpili do okresu Agdam, ktorý susedí s Náhorným Karabachom a ktorý po 27 rokoch vrátili arménski separatisti na základe Ruskom sprostredkovanej dohody o prímerí ukončujúcej šesťtýždňový brutálny konflikt v danom regióne.
Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Agdam patril Arménom od roku 1993
Agdam je jedným z troch okresov, ktoré majú etnickí Arméni odstúpiť Azerbajdžanu. Ďalšími sú Kalbadžar (25. novembra) a Lačin (do 1. decembra).
Azerbajdžanské jednotky vstúpili do Agdamu iba deň po tom, ako z neho odišli kolóny arménskych vojakov a tankov.
Odovzdanie územia sa malo začať už v nedeľu, ale azerbajdžanský prezident Ilham Alijev tento konečný termín odložil o týždeň z "humanitárnych" dôvodov. Obyvatelia totiž začali húfne utekať zo svojich domov a ničiť svoj majetok.
Väčšina územia okresu Agdam bola pod kontrolou arménskych separatistov od roku 1993.
Pred prvým konfliktom tam žilo zhruba 130 000 ľudí - väčšinou etnických Azerbajdžancov, ktorí boli neskôr vyhnaní zo svojich domovov.
Prímerie pod dohľadom Ruska
Prudké boje medzi azerbajdžanskými silami a arménskymi separatistami v Náhornom Karabachu vypukli koncom septembra a vyžiadali si tisíce mŕtvych a omnoho viac vysídlených.
Títo dlhodobo znepriatelení postsovietski rivali sa minulý týždeň zhodli na podpísaní prímeria, pričom súčasťou dohody je vyslanie ruských mierových jednotiek do Náhorného Karabachu a odstúpenie časti územia tohto regiónu Azerbajdžanu.
Separatisti v Náhornom Karabachu a niekoľkých okolitých okresoch vyhlásili po prvej vojne v 90. rokoch, s bilanciou približne 30 000 mŕtvych, nezávislosť Náhornokarabašskej republiky, ktorú však neuznáva žiadny člen OSN vrátane Arménska.
Arménsko prišlo o územie, premiér je pod tlakom
Arménsko má vrátiť 15 až 20 percent územia Náhorného Karabachu, ktoré nedávno dobyl Azerbajdžan, vrátane historického mesta Šuša.
Arménsky premiér predstavil plán na zaistenie stability v krajine Čítajte Dohodu o úplnom ukončení bojov v Náhornom Karabachu podpísali 9. novembra v Moskve arménsky premiér Nikol Pašinjan, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a ruský prezident Vladimir Putin ako líder regionálnej mocnosti.
Pašinjan sa minulý týždeň vyjadril, že nemal inú možnosť, než dohodu podpísať. Podľa vlastných slov berie za toto rozhodnutie zodpovednosť, odstúpiť z funkcie však odmieta.
Bezprostredne po podpísaní dohody protestovali v centre arménskej metropoly Jerevan tisíce demonštrantov a žiadali premiérovu rezignáciu.
