"Možno som už zaznamenal všetko, čo som chcel," vyhlásil v roku 1993 klasik americkej literatúry William Styron ( na snímke ČTK) . Pravdepodobne nežartoval, pretože na jeho ďalšie beletristické dielo sa odvtedy márne čaká.
Zajtra 80-ročný Styron nikdy zbytočne neplytval slovami. Za viac než polstoročie napísal "len" štyri veľké romány. No tie zanechali nielen v literárnom svete nezmazateľnú stopu.
Zaľahni v temnotách (1951), Zapáľ tento dom (1960), Priznanie Nata Turnera (1967) a Sophiina voľba (1979) - to sú hlavné Styronove príspevky do zlatého literárneho fondu.
V žiadnom z nich nechýba tragický podtón, každý je bolestnou sondou do hlbín ľudskej duše. Autor hľadá odpovede - často kontroverzné - na nezodpovedané otázky holokaustu alebo otroctva, ponúka kritický pohľad na vojnu či na náboženský fundamentalizmus.
"Vlastne neviem, čo ma motivuje k témam takzvane zakázaným. Myslím, že to určite súvisí s túžbou osvietiť vlastnými slovami tie oblasti, ktoré ma hlboko zaujímajú, ako otroctvo, koncentračné tábory či moju skúsenosť s depresiou," vyhlásil v jednom rozhovore, kde priznáva, že väčšina jeho prác je postavená na autobiografických skúsenostiach.
Nevyhýba sa však ani náhodnej inšpirácii. Popudom k vzniku Styronovho prvého románu bol článok o dievčine, ktorú uznával. Spáchala samovraždu. Išiel po stopách rodinnej tragédie a nakoniec napísal Zaľahni v temnotách.
Aj zrod Sophiinej voľby, asi najslávnejšieho autora diela, bol údajne jednoduchý: Styron sa jedného jarného rána zobudil a základný príbeh mal v hlave. Rozhodnutie napísať tú knihu dozrelo v roku 1974 po návšteve Osvienčimu. "Práve tam som si plne uvedomil celú hrôzu holokaustu," zveril sa Styron pred piatimi rokmi v Prahe.
Svoj prvý román napísal o 49 rokov skôr. Zaľahni v temnotách kritici označili za najlepšiu prvotinu od konca vojny. No Styron na nej nezbohatol: "Podpísal som zmluvu na závratných 100 dolárov," usmieva sa. Vďaka tomu však strávil plodný rok v Paríži, kde spoluzakladal prestížny časopis The Paris Review a oženil sa.
Čakanie na ďalší román trvalo deväť rokov. Americká kritika Zapáľ tento dom nemilosrdne zotrela. Našťastie sa knihe dobre darilo vo Francúzsku. Príbeh o otrokovi Natovi Turnerovi priniesol Styronovi Pulitzerovu cenu (1968), ale i nenávisť černošských aktivistov.
Sophiina voľba, ktorá bola kontroverzne prijatá hlavne v Poľsku, je dodnes bestsellerom. Úspešná bola i jej filmová verzia.
"Konečným meradlom beletrie i literatúry faktu je výsledný štýl, elegancia a vízia," popisuje Styron atribúty, ktorými jeho romány, poviedky a dlhý rad esejí ovplývajú.
Spisovateľ stále študuje a píše. Po tom, ako sa v roku 1985 zrútil a začal sa liečiť z depresií, žije s manželkou Rose v Connecticute. Vedľajším produktom jeho uzdravenia je ponurá, ale skvelo napísaná spoveď Viditeľná temnota, ku ktorej pridal v roku 1993 spomienkové poviedky Ráno na pobreží. (čtk)
