ADDIS ABEBA, BRATISLAVA. Príbeh etiópskeho premiéra Abiya Ahmeda v niečom pripomína príbeh Aun Schan Su Ťij.
V minulosti obdivovaná bojovníčka za demokraciu proti barmskej junte, za čo dostala v roku 1990 Nobelovu cenu za mier, sa neskôr s juntou mocensky spojila a len sa prizerala na genocídu Rohingov. Preto už mnohí otvorene hovoria, že cenu by jej mali odobrať.
Zmena z obdivovanej na nenávidenú alebo aspoň kritizovanú trvala pri Su Ťij viac ako dve desaťročia. Abiy to "dokázal" za jediný rok, aj keď on hovorí, že nemal inú možnosť, ak mal ochrániť jednotu krajiny.
Stelesnenie pekla
"Vojna je stelesnením pekla," povedal v prejave v decembri minulého roka, keď v Osle preberal Nobelovu cenu. Vojnu zažil v 90. rokoch ako mladý vojak.
Začiatkom tohto mesiaca do toho pekla krajinu zatiahol. O mužovi, ktorého označovali za nádej pre lepšiu budúcnosť Etiópie, sa začína hovoriť ako o ďalšom africkom diktátorovi, ktorý si v prvom rade upevňuje moc.
Nobelova cena za mier ukazuje, ako zastaviť prílev utečencov z Afriky Čítajte On sa zas obhajuje, že len musel zasiahnuť proti etnickým milíciám, ktoré začali útočiť na etiópsku armádu. Preto poslal vojakov do severného regiónu Tigraj, po čom krajine hrozí občianska vojna a celému Africkému rohu destabilizácia.
Z Tigraja už hlásia masakry stoviek civilistov, z ktorých sa obe strany konfliktu obviňujú navzájom. Front oslobodenia tigrajského ľudu (TPLF) už ohlasuje, že je pripravený na občiansku vojnu, ktorej cieľom môže byť aj odtrhnutie sa od Etiópie.
