Arménsko aj Azerbajdžan sa s pomocou Ruska dohodli na ukončení vojny v Náhornom Karabachu. Arméni prídu o časť území, ktoré kontrolovali, pričom Azerbajdžanci ich po desaťročiach vybojovali späť. Dá sa táto dohoda vnímať aj ako kapitulácia Arménska?
Áno, vnímajú to tak ľudia v Arménsku. Šesť týždňov im vláda hovorila, že sa treba zmobilizovať a že vo vojne o Karabach zvíťazia, čím chceli motivovať ľudí, aby sa zapojili do obrany.
Ján Cingel je zakladateľ think tanku Strategic Analysis, pôsobil predtým v Globsecu. Zaoberá sa najmä témou západného Balkánu, južného Kaukazu, radikalizácie či NATO. (zdroj: archív J.C.)No situácia na fronte sa nevyvíjala dobre a keď bola vláda okolnosťami dotlačená k porážke, ľudí to nahnevalo.
Karabach je pre Arménov veľmi citlivá téma, mnohí oblasť vnímajú ako súčasť histórie, v deväťdesiatych rokoch oň ťažko bojovali a podobne aj teraz priniesli boje straty na životoch.
Nastavenie spoločnosti bolo preto posledné desaťročia – neustúpiť, ale vyhrať.
Uvedomilo si Arménsko, že vojnu prehráva?
Uvedomili si to najvyšší predstavitelia, premiér Pašinjan a prezident Karabachu.
Vedeli, že môže dôjsť k vojenskej porážke a radšej pristúpili na dohodu. Azerbajdžanské vojská boli len dva kilometre pred hlavným mestom Karabachu Stepanakert.
V nedeľu prišli do Baku ministri zahraničných vecí a obrany Turecka, už vtedy zrejme rokovali s Moskvou a chceli ubezpečiť Azerbajdžancov, že aj oni stoja za dohodou.
Veľkú rolu v dohode zohralo Rusko. Zasiahlo po tom, čo Azerbajdžanci v pondelok omylom zostrelili ich vrtuľník alebo išlo o dlhšie plánovanú dohodu?
