BRUSEL, BRATISLAVA. Keď Donald Trump prišiel v júli 2017 na oficiálnu návštevu Paríža, len nedávno zvolený prezident Emmanuel Macron ho privítal so všetkými poctami – oslávili spolu Deň dobytia Bastily, pozreli si vojenskú prehliadku a večerali spolu na Eiffelovej veži. Európske médiá vtedy písali, že Macron dokázal v záujme dobrých vzťahov Trumpovi lichotiť.
Ich vzájomná harmónia však netrvala dlho. Americký prezident čoskoro odstúpil od Parížskej klimatickej dohody aj od jadrovej dohody s Iránom, ktorej boli Francúzi súčasťou.
Macronove plány na európsku armádu označil za „veľmi urážlivé“ a presadenie digitálnej dane za „Macronovu pochabosť“, pričom sa vyhrážal odvetným zavedením cla na francúzske produkty: „Vždy som hovoril, že americké víno je lepšie ako francúzske,“ napísal na twitteri.
Európski lídri sa teraz pripravujú na to, že v Bielom dome nahradí Trumpa demokrat Joe Biden. Kým mnohí politici to vnímajú ako návrat ku konštruktívnejšej debate, niektorí lídri, naopak, prídu o zahraničnú podporu svojich často kontroverzných krokov.
Klíma sa vracia do hry
Štyri roky Donalda Trumpa naštrbili vzťahy Spojených štátov s niektorými krajinami EÚ. Ešte v roku 2015 vtedajší biznismen Trump označil Angelu Merkelovú za „asi najväčšiu líderku na svete“. O pár mesiacov už o nej hovoril ako o političke, ktorá migráciou zničila Nemecko, a krajinu kritizoval aj za nedostatočné výdavky na obranu.
