WASHINGTON, BRATISLAVA. Joe Biden do amerického Senátu prvýkrát nastúpil v januári 1973. Mal 29 rokov a stal sa šiestym najmladším senátorom americkej histórie.
V krajine vtedy vypukla aféra Watergate, najväčšia politická kauza modernej éry, ktorá nakoniec viedla k odstúpeniu prezidenta Richarda Nixona.
Biden ju vtedy sledoval ako politický nováčik, postupne sa z neho však stal jeden z najskúsenejších senátorov. Kontakty si vybudoval na oboch stranách politického spektra.
Aj on mal zásluhu na tom, že po vyhrotených 60. rokoch a začiatku 70. rokov nastalo v americkej politike obdobie, keď sa spolupráca s politickým rivalom nepovažovala za neslušné slovo.
Nebudem rozdeľovať
Zjednotil stranu a netreba sa báť jeho twitteru. Päť dôvodov, prečo vyhral Biden Čítajte V Senáte skončil v roku 2009, keď sa stal viceprezidentom. Približne v tom čase sa rozbiehalo nové delenie po straníckej línii. Výsledkom bolo v roku 2016 zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta.
Toho teraz Biden vo voľbách porazil, stane sa najstarším prezidentom americkej histórie – pri januárovej inaugurácii bude mať 78 rokov - a preberie najrozdelenejšiu krajinu za posledné desaťročia.
Teraz však už nebude politickým nováčikom ako v časoch Watergate, ale hlavou štátu.
„Sľubujem, že budem prezidentom, ktorý sa nebude snažiť rozdeľovať, ale zjednocovať,“ povedal Biden v sobotňajšom prejave po tom, ako ho médiá vyhlásili za víťaza.
Zo spočítavania hlasov bolo už vtedy jasné, že vyhrá v Pensylvánii, čo mu stačí na zisk potrebných 270 voliteľov. Ešte predtým sa mu podarilo získať Wisconsin a Michigan, dôležité štáty Stredozápadu, kde pred štyrmi rokmi triumfoval Trump.
